Previous Verse
Next Verse

Shloka 23

युद्धकाण्डे एकोनषष्टितमः सर्गः

Rāvaṇa’s Assault on Nīla and Lakṣmaṇa; Hanumān Bears Rāma

यश्चैषनानाविधघोररूपैर्व्याघ्रोष्ट्रनागेन्द्रमृगाश्ववक्त्रै: ।भूतैर्वृतोभातिविवृत्तनेत्स्रैसोऽसौसुराणामपिदर्पहन्ता ।।6.59.23।।त्रैतदिन्दुप्रतिमंविभातिछत्रंसितंसूक्ष्मशलाकमग्य्रम् ।अत्रैषरक्षोधिपतिर्महात्माभूतैर्वृतोरुद्रइवावभाति ।।6.59.24।।

yaś caiṣa nānāvidha-ghora-rūpair vyāghroṣṭra-nāgendra-mṛgāśva-vaktraiḥ |

bhūtair vṛto bhāti vivṛtta-netraiḥ so ’sau surāṇām api darpa-hantā ||6.59.23||

Der dort erstrahlt, umringt von Bhūtas in vielerlei schrecklichen Gestalten—mit Gesichtern wie Tiger, Kamel, Elefantenkönig, Hirsch und Pferd—mit wild rollenden Augen: er ist es, der selbst den Hochmut der Götter zerschmettert.

यःwho
यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
एषthis (one)
एष:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootetad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचन
नाना-विध-घोर-रूपैःwith various terrible forms
नाना-विध-घोर-रूपैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootनाना (अव्यय) + विध (प्रातिपदिक) + घोर (प्रातिपदिक) + रूप (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समासः: नानाविधं घोरं रूपम्; तृतीया-बहुवचन (Instrumental plural)
व्याघ्र-उष्ट्र-नागेन्द्र-मृग-अश्व-वक्त्रैःwith faces of tigers, camels, elephant-lords, deer and horses
व्याघ्र-उष्ट्र-नागेन्द्र-मृग-अश्व-वक्त्रैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootव्याघ्र (प्रातिपदिक) + उष्ट्र (प्रातिपदिक) + नागेन्द्र (प्रातिपदिक) + मृग (प्रातिपदिक) + अश्व (प्रातिपदिक) + वक्त्र (प्रातिपदिक)
Formबहुपद-तत्पुरुषः: व्याघ्रादीनां वक्त्रैः (with faces of tiger, camel, lordly elephant, deer, horse); तृतीया-बहुवचन
भूतैःby/with spirits (ghosts)
भूतैः:
Sahakari (सहकारी/सह)
TypeNoun
Rootbhūta (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे तृतीया-बहुवचन (Neuter, Instrumental, Plural)
वृतःsurrounded
वृतः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Root√वृ (धातु) → वृत (कृदन्त-प्रातिपदिक, क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त, पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचन; अर्थः: surrounded
भातिshines/appears
भाति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√भा (धातु)
Formलट्-लकारः, प्रथम-पुरुषः, एकवचन
विवृत्त-नेत्रैःwith rolling eyes
विवृत्त-नेत्रैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootवि-√वृत् (धातु) → विवृत्त (कृदन्त-प्रातिपदिक, क्त) + नेत्र (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः: विवृत्तानि नेत्राणि येषां तैः (with rolling/turned eyes); तृतीया-बहुवचन
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचन
असौthat one
असौ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootadas (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचन
सुराणाम्of the gods
सुराणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootsura (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी-बहुवचन (Masculine, Genitive, Plural)
अपिeven
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअव्यय (particle), अर्थः: even/also
दर्प-हन्ताdestroyer of pride
दर्प-हन्ता:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदर्प (प्रातिपदिक) + √हन् (धातु) → हन्तृ (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formउपपद-तत्पुरुषः: दर्पं हन्ति इति; हन्तृ-प्रातिपदिक, पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचन

"One who is surrounded by several hideous forms, like heads of tigers, camels, Lordly elephants and horses, rolling eyes, just as Rudra by his attendants, who is surrounded by Rakshasas and is humbled by the pride of even Devatas, over him shines the white canopy resembling the moon with slender ribs is the king of Rakshasas."

R
Rāvaṇa
V
Vibhīṣaṇa
D
Devas (surāḥ)
B
Bhūtas (spirits/attendants)

FAQs

The verse highlights the danger of darpa (pride). Dharma warns that pride—whether in power, lineage, or conquest—leads to moral blindness and ultimately downfall.

On the battlefield in Laṅkā, Vibhīṣaṇa points out Rāvaṇa to Rāma, describing his fearsome aura and entourage.

Rāma’s steadiness and discernment are implied: he must recognize splendor without being shaken by it, maintaining dharmic resolve in battle.