Previous Verse
Next Verse

Shloka 29

लङ्काद्वारव्यूहवर्णनम् / Disposition at the Gates of Lanka

दैत्यदावनसङ्घानामृषीणांचमहात्मनाम् ।।।।विप्रकारप्रियःक्षुद्रोवरदानबलान्वितः ।परिक्रमतियःसर्वान्लोकान्सन्तापयन्प्रजाः ।।।।तस्याहंराक्षसेन्द्रस्यस्वयमेववधेधृतः ।उत्तरंनगरद्वारमहंसौमित्रिणासह ।।।।निपीड्याभिप्रवेक्ष्यामिसबलोयत्ररावणः ।

daityadānavasaṅghānām ṛṣīṇāṃ ca mahātmanām | viprakārapriyaḥ kṣudro varadānabalānvitaḥ ||

parikramati yaḥ sarvān lokān santāpayan prajāḥ | tasyāhaṃ rākṣasendrasya svayam eva vadhe dhṛtaḥ ||

uttaraṃ nagaradvāram ahaṃ saumitriṇā saha | nipīḍyābhipravekṣyāmi sabalo yatra rāvaṇaḥ || 6.37.29-31 ||

Jener Herr der Rākṣasas – niederträchtig und darauf aus, andere zu verletzen, gestärkt durch die Kraft göttlicher Gaben – bedrängt die Völker aller Welten, sogar die Scharen der Daityas, Dānavas und großen Weisen. Ich selbst bin entschlossen, seinen Tod herbeizuführen. Ich werde mit Saumitri (Lakṣmaṇa) und unseren Streitkräften das nördliche Stadttor bedrängen und den Eintritt erzwingen, wo Rāvaṇa ist.

दैत्यदानवसङ्घानाम्of the hosts of Daityas and Danavas
दैत्यदानवसङ्घानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootदैत्य-दानव-सङ्घ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/सम्बन्ध), बहुवचन; समासः द्वन्द्वः (दैत्याः च दानवाः) + तत्पुरुषः (सङ्घः)
ऋषीणाम्of sages
ऋषीणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक निपात (conjunction)
महात्मनाम्of great-souled ones
महात्मनाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
विप्रकारप्रियःfond of doing harm
विप्रकारप्रियः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि-प्रकार-प्रिय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (राक्षसेन्द्रस्य); समासः तत्पुरुषः (विप्रकारे प्रियः)
क्षुद्रःwicked/base
क्षुद्रः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्षुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (राक्षसेन्द्रस्य)
वरदानबलान्वितःendowed with the strength of boons
वरदानबलान्वितः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवरदान-बल-अन्वित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (राक्षसेन्द्रस्य); समासः तत्पुरुषः (वरदानबलैः अन्वितः)
परिक्रमतिःroams about
परिक्रमतिः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootपरि-क्रम् (धातु)
Formलट् (Present/वर्तमान), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
यःwho
यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सम्बन्धक (relative pronoun)
सर्वान्all
सर्वान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; विशेषणम् (लोकान्)
लोकान्worlds/peoples
लोकान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
सन्तापयन्tormenting
सन्तापयन्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootसम्-तप् (धातु) + णिच् + शतृ (कृदन्त)
Formवर्तमानकाले कर्तरि शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त (present active participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; यः इत्यस्य विशेषणम्
प्रजाःsubjects/people
प्रजाः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootप्रजा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
तस्यof that (one)
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; सम्बन्ध
अहम्I
अहम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा, एकवचन
राक्षसेन्द्रस्यof the lord of Rakshasas
राक्षसेन्द्रस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootराक्षस-इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (राक्षसानाम् इन्द्रः)
स्वयम्personally
स्वयम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootस्वयम् (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb)
एवindeed
एव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक निपात (emphatic particle)
वधेin killing / for the slaying
वधे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन; प्रयोजन/विषय-निर्देश
धृतःresolved/determined
धृतः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootधृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; भावः—'निश्चितः/प्रतिज्ञातः'
उत्तरम्northern
उत्तरम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootउत्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (नगरद्वारम्)
नगरद्वारम्the city gate
नगरद्वारम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनगर-द्वार (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (नगरस्य द्वारम्)
अहम्I
अहम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा, एकवचन
सौमित्रिणाwith Saumitri (Lakshmana)
सौमित्रिणा:
Sahakari (सहकारी/सह)
TypeNoun
Rootसौमित्रि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
सहtogether with
सह:
Sahakari (सहकारी)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formअव्यय; सहार्थक उपपद (postposition)
निपीड्यhaving pressed/assailed
निपीड्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootनि-पीड् (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formल्यपन्त अव्ययकृदन्त (gerund)
अभिप्रवेक्ष्यामिI will force my entry
अभिप्रवेक्ष्यामि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअभि-प्र-विश् (धातु)
Formलृट् (Simple Future/भविष्यत्), उत्तमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
सबलःwith (my) forces
सबलः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस-बल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (अहम्); समासः उपपद-तत्पुरुषः (बलेन सह)
यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक अव्यय (locative adverb)
रावणःRavana
रावणः:
Adhikarana (अधिकरण-विषय/स्थान-निर्देश)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Sugriva the king of men and monkeys, Hanuman the son of wind god, Jambavan the king of Bears, Vibheeshana, Vali's son Angada, Sarabha, accompanied by his kin Sushena, Mainda, Dwivida, Gaja, Gavaksha, Kumuda, the wise Nala and Panasa arrived at the enemy city and collected together thought like this.

R
Rāma
L
Lakṣmaṇa (Saumitri)
R
Rāvaṇa
D
Daityas
D
Dānavas
Ṛṣis (sages)

FAQs

Dharma is the protection of beings from oppression: Rāma frames the war as ending Rāvaṇa’s persecution across worlds and commits himself to the burden of confronting the tyrant.

Rāma assigns himself and Lakṣmaṇa the northern gate assault, declaring his resolve to slay Rāvaṇa who torments many beings.

Rāma’s satya-saṅkalpa (truthful resolve) and kṣātra-dharma (kingly duty): taking personal responsibility for decisive action against adharma.