Previous Verse
Next Verse

Shloka 7

सागरप्रतीक्षा-क्रोधप्रादुर्भावः

Rama’s Vigil at the Ocean and the Rise of Wrath

असत्याचपुनस्सव्यंज्याघातविगतत्वचम् ।दक्षिणोदक्षिणंबाहुंमहापरिघसन्निभम् ।।6.21.7।।गोसहस्रप्रदारंमुपधायमहत्भुजम् ।अद्यमेमरणंवादतरणंसागरस्यवा ।।6.21.8।।तिरामोमतिंकृत्वामहाबाहुर्महोदधिम् ।अधिशिश्येचविधिवत्प्रयतोनियतोमुनिः ।।6.21.9।।

asyatā ca punas savyaṃ jyāghātavigatatvacam |

dakṣiṇo dakṣiṇaṃ bāhuṃ mahāparighasannibham ||6.21.7||

gosahasrapradāraṃm upadhāya mahat bhujam |

adya me maraṇaṃ vā taraṇaṃ sāgarasya vā ||6.21.8||

iti rāmo matiṃ kṛtvā mahābāhur mahodadhim |

adhiśiśye ca vidhivat prayato niyato muniḥ ||6.21.9||

Sein linker Arm war von den wiederholten Schlägen der Bogensehne schwielig geworden; und sein rechter Arm—gleich einer gewaltigen Eisenstange—war vom Verschenken tausender Kühe gleichsam abgenutzt. Entschlossen: „Heute sei es entweder mein Tod oder die Überquerung des Ozeans“, legte sich der großarmige Rāma nach rechtem Ritus vor dem großen Meer nieder, selbstbeherrscht und gezügelt wie ein Muni.

असत्याhe shot/released
असत्या:
क्रिया (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलुङ् (Aorist/लुङ्), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद; ‘असत्’ = ‘अस्त्रं क्षिप्तवान्/प्रक्षिपत्’ (contextual: released/shot)
and
:
समुच्चय (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय)
पुनःagain
पुनः:
क्रियाविशेषण (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय (पुनरावृत्ति/कालवाचक)
सव्यम्the left (side)
सव्यम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootसव्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘वामम्’
ज्याघातविगतत्वचम्with skin worn/hardened by bowstring/impacts
ज्याघातविगतत्वचम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootज्या + घात + विगत + त्वच् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; बहुव्रीहिः—‘ज्याघातेन विगता त्वक् यस्य’ (whose skin is worn/hardened by bowstring/arrow impacts)
दक्षिणः(he) on the right
दक्षिणः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootदक्षिण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘right-side (one)’ (agreeing with implied subject रामः)
दक्षिणम्the right
दक्षिणम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootदक्षिण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
बाहुम्arm
बाहुम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootबाहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
महापरिघसन्निभम्like a great iron bar
महापरिघसन्निभम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा + परिघ + सन्निभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुषः—‘महापरिघवत् सन्निभः’
गोसहस्रप्रदारम्(as) a giver of a thousand cows
गोसहस्रप्रदारम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootगो + सहस्र + प्रदार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुषः—‘गोसहस्रस्य प्रदारः/प्रदाता’ (intended sense: giver of a thousand cows)
उपधायhaving placed/using as a support
उपधाय:
पूर्वकालक्रिया (Gerund/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootउप + धा (धातु)
Formकृदन्त (क्त्वा/ल्यप्-प्रत्यय, absolutive); ‘उपधाय’ = ‘उपस्थाप्य/आधाय’
महद्भुजम्the great arm / one with great arms
महद्भुजम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक) + भुज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्मधारयः—‘महान् भुजः यस्य’ (as adjective to a person/arm)
अद्यtoday/now
अद्य:
कालाधिकरण (Temporal/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअद्य (अव्यय)
Formअव्यय (कालवाचक)
मेmy
मे:
सम्बन्ध (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, षष्ठी (सम्बन्ध), एकवचन; enclitic
मरणम्death
मरणम्:
कर्ता/विधेय (Predicate nominative)
TypeNoun
Rootमरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
वाor
वा:
विकल्प (Disjunction/विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय (विकल्पार्थक)
दाindeed/then (textual particle)
दा:
निपात (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootदा (अव्यय/पाठभेद)
Formअव्यय; पाठभेद/सन्ध्यन्त-रूपम्—अर्थतः ‘अथवा/एव’ (some recensions read ‘वा’ only)
तरणम्crossing
तरणम्:
कर्ता/विधेय (Predicate nominative)
TypeNoun
Rootतरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सागरस्यof the ocean
सागरस्य:
सम्बन्ध (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootसागर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (सम्बन्ध), एकवचन
वाor
वा:
विकल्प (Disjunction/विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय (विकल्पार्थक)
इतिthus
इति:
वाक्यसूचक (Quotative/इति)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय (उद्धरण/वाक्यसमाप्ति)
रामःRama
रामः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
मतिम्resolve/intention
मतिम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
कृत्वाhaving made
कृत्वा:
पूर्वकालक्रिया (Gerund/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formकृदन्त (क्त्वा-प्रत्यय, absolutive)
महाबाहुःthe mighty-armed one
महाबाहुः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमहा + बाहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहिः—‘महान्तौ बाहू यस्य’
महोदधिम्the great ocean
महोदधिम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमहा + उदधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्मधारयः—‘महान् उदधिः’
अधिशिश्येlay down (upon it/near it)
अधिशिश्ये:
क्रिया (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootअधि + शी (धातु)
Formलिट् (Perfect/लिट्), प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद; ‘अधिशिश्ये’ = ‘अधिशयितवान्/शयितः’ (lay down upon)
and
:
समुच्चय (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय)
विधिवत्according to rule
विधिवत्:
क्रियाविशेषण (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootविधिवत् (अव्यय)
Formअव्यय (रीतिवाचक क्रियाविशेषण)
प्रयतःself-restrained
प्रयतः:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्र + यत (धातु) / प्रयत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘संयत/शुद्ध’
नियतःdisciplined
नियतः:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनि + यम् (धातु) / नियत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘व्रतस्थ/नियमयुक्त’
मुनिःsage (as if)
मुनिः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

The waves rose up tossing and whirling about. The agitated Nagas and Rakshasas were thrown up by a highly disturbed ocean that produced a great sound.

R
Rāma
O
Ocean (Mahodadhi/Sāgara)

FAQs

Dharma is steadfast resolve joined to disciplined method: Rāma does not act from mere rage; he undertakes a vow-like, rule-bound posture, committing himself to truthful determination (satya-saṅkalpa) for a righteous end.

At the seashore, facing the obstacle of the ocean before reaching Laṅkā, Rāma forms a decisive resolve—either to cross or to die—and assumes a restrained, ascetic stance.

Dhairya and saṅkalpa (fortitude and resolve), tempered by niyama (self-restraint).