Previous Verse
Next Verse

Shloka 21

शरणागति

धर्मनिर्णयः (Decision on Refuge and Dharma) / Rama’s Vow of Protection and the Acceptance of Vibhishana

सुदुष्टोवाप्यदुष्टोवाकिमेषरजनीचरः ।सूक्ष्ममप्यहितंकर्तुंममाशक्तःकथञ्चन ।।।।

suduṣṭo vāpy aduṣṭo vā kim eṣa rajanīcaraḥ | sūkṣmam apy ahitaṃ kartuṃ mamāśaktaḥ kathañcana || 6.18.21 ||

Ob er nun höchst böse ist oder nicht—was bedeutet mir dieser Nachtwandler? Wie könnte er jemals, auf irgendeine Weise, auch nur den geringsten Schaden an mir tun?

सुदुष्टःvery wicked
सुदुष्टः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु-दुष्ट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः: सु + दुष्टः (very wicked)
वाor
वा:
Samuccaya/Vikalpa (विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय, विकल्पार्थक निपात (disjunctive particle: or)
अपिeven
अपि:
Sambandha-bodhaka (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय, सम्भावना/समुच्चयार्थक (particle: even/also)
अदुष्टःnot wicked
अदुष्टः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअ-दुष्ट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; नञ्-समास/नकार-प्रत्ययार्थ (not wicked)
वाor
वा:
Vikalpa (विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय, विकल्पार्थक (or)
किम्what?
किम्:
Prashna (प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रश्नार्थक अव्यय (interrogative particle)
एषःthis (one)
एषः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम (this)
रजनीचरःnight-ranger (Rakshasa)
रजनीचरः:
Apposition/Viśeṣya (विशेष्य)
TypeNoun
Rootरजनी-चर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सप्तमी-तत्पुरुषः: रजन्यां चरति (one who moves at night)
सूक्ष्मम्subtle, slightest
सूक्ष्मम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसूक्ष्म (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; अहितम् इत्यस्य विशेषणम्
अपिeven
अपि:
Sambandha-bodhaka (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयार्थक (even)
अहितम्harm
अहितम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअहित (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
कर्तुम्to do
कर्तुम्:
Prayojana (प्रयोजन/तुमर्थ)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त कृदन्त (infinitive), प्रयोजनार्थ (purpose): "to do"
ममto me / of me
मम:
Sampradana/Adhikarana (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन; सर्वनाम
अशक्तःincapable
अशक्तः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअ-शक्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; नञ्-प्रत्ययार्थ (incapable)
कथञ्चनin any way at all
कथञ्चन:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकथञ्चन (अव्यय)
Formअव्यय, नकारार्थे/कदाचित्-निषेधार्थे (in any way/at all; with negation implied by context)

"Whether this night ranger is wicked or not wicked, is he capable of doing even subtlest harm to me?"

R
Rāma
S
Sugrīva
R
rajanīcara (rākṣasa/night-roamer)

FAQs

Dharma is not driven by fear: Rāma frames the issue beyond personal threat, preparing the ground for a principled stance rather than a fearful reaction.

Rāma responds to concerns about a rākṣasa, asserting that the figure is no real danger to him.

Courage and inner steadiness—Rāma shows that his decisions are not dictated by personal insecurity.