HomeRamayanaYuddha KandaSarga 17Shloka 154
Previous Verse
Next Verse

Shloka 154

विभीषणागमनम्

Vibhīṣaṇa’s Arrival and the Debate on Refuge

इत्युक्त्वापरुषंवाक्यंरावणंरावणानुजः ।आजगाममुहूर्तेनयत्ररामस्सलक्ष्मणः ।।6.17.1।।

ity uktvā paruṣaṃ vākyaṃ rāvaṇaṃ rāvaṇānujaḥ | ājagāma muhūrtena yatra rāmaḥ sa-lakṣmaṇaḥ ||

Nachdem Vibhīṣaṇa, Ravanas jüngerer Bruder, Rāvaṇa harte Worte gesagt hatte, erreichte er ohne Verzug den Ort, wo Rāma mit Lakṣmaṇa stand.

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; उद्धरण-सूचक
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त; पूर्वकाल
परुषम्harsh
परुषम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootपरुष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम्
वाक्यम्speech
वाक्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
रावणम्Ravana
रावणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
रावणानुजःRavana's younger brother
रावणानुजः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक) + अनुज (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
आजगामcame
आजगाम:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलिट्; प्रथमपुरुष, एकवचन; आ- उपसर्ग
मुहूर्तेनin a short while
मुहूर्तेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootमुहूर्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक
रामःRama
रामः:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सलक्ष्मणःwith Lakshmana
सलक्ष्मणः:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootस (अव्यय-उपपद) + लक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समासः; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; रामस्य विशेषणम्

Vibheeshana, having addressed Ravana in harsh language, reached Rama and Lakshmana in a short while.

R
Rāvaṇa
V
Vibhīṣaṇa
R
Rāma
L
Lakṣmaṇa

FAQs

The ethical thrust is that truthful counsel and righteous action must follow one another: having spoken truth to power, Vibhīṣaṇa proceeds toward the dharmic refuge.

The narrative describes Vibhīṣaṇa’s swift arrival to Rāma’s side after his confrontation with Rāvaṇa.

Satya coupled with practical courage—truth is not passive; it requires decisive movement toward what is right.