Previous Verse
Next Verse

Shloka 7

विभीषणोपदेशः

Vibhīṣaṇa’s Counsel to Rāvaṇa and the Rākṣasa Court

निशम्यवाक्यंतुविभीषणस्यततःप्रहस्तोवचनंबभाषे ।ननोभयंविद्मनदैवतेभ्योनदानवेभ्योऽप्यथवाकुतश्चित् ।।।।

niśamya vākyaṃ tu vibhīṣaṇasya tataḥ prahasto vacanaṃ babhāṣe | na no bhayaṃ vidma na daivatebhyo na dānavebhyo ’py athavā kutaścit ||

Nachdem Prahasta Vibhīṣaṇas Worte vernommen hatte, sprach er: „Wir kennen keine Furcht—weder vor den Göttern noch selbst vor den Dānavas, ja vor niemandem überhaupt.“

निशम्यhaving heard
निशम्य:
पूर्वकालक्रिया (पूर्वकर्म)
TypeVerb
Rootनि-√शम् (धातु) → निशम्य (क्त्वान्त/ल्यबन्त)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्तः (gerund/absolutive); उपसर्गः: नि-; अर्थः: श्रुत्वा/आकर्ण्य
वाक्यम्speech/words
वाक्यम्:
कर्म (object of ‘निशम्य’)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्तिः; एकवचनम् (accusative singular, neuter)
तुbut/indeed
तु:
सम्बन्ध/वाक्यसम्बन्धक
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपातः/समुच्चय-व्यतिरेकसूचकः (particle: but/indeed)
विभीषणस्यof Vibhīṣaṇa
विभीषणस्य:
षष्ठी-सम्बन्ध (possessor/source)
TypeNoun
Rootविभीषण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी-विभक्तिः; एकवचनम् (genitive singular, masculine)
ततःthen/thereafter
ततः:
कालाधिकरण (temporal adverbial)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय) < तद्-प्रातिपदिक
Formअव्यय (adverb): तस्मात्/तदनन्तरम्
प्रहस्तःPrahastha
प्रहस्तः:
कर्ता (subject)
TypeNoun
Rootप्रहस्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्तिः; एकवचनम् (nominative singular, masculine)
वचनम्a statement/words
वचनम्:
कर्म (object of ‘बभाषे’)
TypeNoun
Rootवचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्तिः; एकवचनम् (accusative singular, neuter)
बभाषेspoke/said
बभाषे:
क्रिया (main verb)
TypeVerb
Root√भाष् (धातु) (भाषणे)
Formलिट्-लकारः (परोक्शभूत/Perfect); प्रथमपुरुषः; एकवचनम्; आत्मनेपदम् (3rd person singular, perfect, Ātmanepada)
not
:
निषेध (negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपातः (negation particle)
नःfor us/of us
नः:
सम्प्रदान/सम्बन्ध (to us/for us; here: ‘for us’ as experiencer)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) → नः
Formसर्वनाम; षष्ठी/चतुर्थी-विभक्तिः; बहुवचनम् (enclitic: of us/to us); अत्र षष्ठी (genitive plural) अधिकम्
भयम्fear
भयम्:
कर्तृपूरक/विधेय (predicate: ‘fear’)
TypeNoun
Rootभय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः; एकवचनम् (here: nominative singular as predicate noun)
विद्मwe know
विद्म:
क्रिया (verbal predicate)
TypeVerb
Root√विद् (धातु) (ज्ञाने)
Formलट्-लकारः (वर्तमान); उत्तमपुरुषः; बहुवचनम्; परस्मैपदम् (1st person plural, present, Parasmaipada); अर्थः: जानिमः
not
:
निषेध (negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपातः (negation particle)
दैवतेभ्यःfrom the gods
दैवतेभ्यः:
अपादान (source: from the gods)
TypeNoun
Rootदैवत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; पञ्चमी-विभक्तिः; बहुवचनम् (ablative plural, neuter; ‘from/with regard to’)
not
:
निषेध (negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपातः (negation particle)
दानवेभ्यःfrom the Dānavas (demons)
दानवेभ्यः:
अपादान (source: from the Dānavas/demons)
TypeNoun
Rootदानव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; पञ्चमी-विभक्तिः; बहुवचनम् (ablative plural, masculine)
अपिeven/also
अपि:
सम्बन्ध/वाक्यसम्बन्धक
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपातः (particle: also/even)
अथवाor else
अथवा:
सम्बन्ध/वाक्यसम्बन्धक
TypeIndeclinable
Rootअथवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-अव्ययम् (disjunctive: or/otherwise)
कुतश्चित्from anywhere/for any reason
कुतश्चित्:
अपादान/हेतु (from any quarter/for any cause)
TypeIndeclinable
Rootकुतस् (अव्यय) + चित् (निपात)
Formअव्यय (indefinite adverb): ‘from anywhere/for any reason’; चित् = अनिश्चितार्थक-निपातः

"O King! It will not be possible for either Kumbhakarna or Indrajith so also for Mahaparsva not even Mahodara, so also for Nikumbha or Kumbha and Athikaya to face Rama in combat."

V
Vibhīṣaṇa
P
Prahasta
D
Devas (gods)
D
Dānavas

FAQs

The verse illustrates the ethical danger of arrogance: rejecting prudent, truthful counsel leads rulers and armies toward adharma and destruction.

Prahasta dismisses Vibhīṣaṇa’s warning, boasting that the rākṣasas fear no cosmic opponents.

A negative exemplar: bravado without discernment—valor divorced from righteousness and realism.