Previous Verse
Next Verse

Shloka 6

विभीषणोपदेशः

Vibhīṣaṇa’s Counsel to Rāvaṇa and the Rākṣasa Court

जीवंस्तुरामस्यनमोक्ष्यसेत्वंगुप्तस्सवित्राप्यथवामरुद्भि: ।नवासवस्याङ्कगतोनमृत्योर्नभोनपाताळमनुप्रविष्टः ।।।।

jīvaṃs tu rāmasya na mokṣyase tvaṃ guptaḥ savitrā ’py athavā marudbhiḥ | na vāsavasya ’ṅkagato na mṛtyor nabho na pātāḷam anupraviṣṭaḥ ||

Lebend wirst du Rāma nicht entkommen—selbst wenn dich die Sonne oder die Maruts behüten; selbst wenn du auf Indras Schoß oder auf dem Schoß des Todes sitzt; weder durch Flucht in den Himmel noch durch Hinabtauchen in die Unterwelt.

जीवन्alive; living
जीवन्:
कर्तृ-विशेषणम् (agent-qualifier)
TypeAdjective
Rootजीव् (धातु) → जीवत् (प्रातिपदिक)
Formवर्तमानकृदन्त (शतृ-प्रत्ययः); पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम् (m.nom.sg); विशेषणम्
तुbut/indeed
तु:
सम्बन्ध/वाक्य-सम्बन्धक (discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपातः/समुच्चयार्थ-भेदकः (particle: but/indeed)
रामस्यof Rama
रामस्य:
सम्बन्ध (genitive: of Rama)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी-एकवचनम् (m.gen.sg)
not
:
निषेध (negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपातः (negation particle)
मोक्ष्यसेyou will be released / you will escape
मोक्ष्यसे:
क्रिया (predicate verb)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु) (मोचने) → मोक्ष्यते
Formलृट्-लकारः (simple future); मध्यमपुरुषः; एकवचनम्; आत्मनेपदम् (2nd person singular, Ātmanepada)
त्वम्you
त्वम्:
कर्ता (agent)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; प्रथमा-एकवचनम् (nom.sg)
गुप्तःguarded/protected
गुप्तः:
कर्तृ-विशेषणम् (agent-qualifier)
TypeAdjective
Rootगुप् (धातु) → गुप्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त-प्रत्ययः); पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम् (m.nom.sg); विशेषणम्
सवित्राby the Sun (Savitar)
सवित्रा:
करण (instrument/agent of protection)
TypeNoun
Rootसवितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया-एकवचनम् (m.instr.sg)
अपिeven/also
अपि:
सम्बन्ध/वाक्य-सम्बन्धक (emphasis/addition)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपातः (particle: even/also)
अथवाor else
अथवा:
विकल्प (alternative marker)
TypeIndeclinable
Rootअथवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-अव्ययम् (disjunctive: or/else)
मरुद्भिःby the Maruts (wind-gods)
मरुद्भिः:
करण (instrument/agent of protection)
TypeNoun
Rootमरुत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया-बहुवचनम् (m.instr.pl)
not
:
निषेध (negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपातः (negation particle)
वासवस्यof Indra (Vāsava)
वासवस्य:
सम्बन्ध (genitive: of Indra)
TypeNoun
Rootवासव (प्रातिपदिक) (इन्द्र-पर्यायः)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी-एकवचनम् (m.gen.sg)
अङ्कगतःgone to (someone’s) lap; seated on the lap
अङ्कगतः:
कर्तृ-विशेषणम् (agent-qualifier)
TypeAdjective
Rootअङ्क (प्रातिपदिक) + गत (कृदन्त-प्रातिपदिक); गम् (धातु) → गत (क्त)
Formषष्ठी/सप्तमी-तत्पुरुषसमासः (अङ्के गतः/अङ्कगतः); भूतकृदन्त (क्त); पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम् (m.nom.sg); विशेषणम्
not
:
निषेध (negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपातः (negation particle)
मृत्योःof Death (Mṛtyu)
मृत्योः:
सम्बन्ध (genitive: of Death)
TypeNoun
Rootमृत्यु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी-एकवचनम् (m.gen.sg)
not
:
निषेध (negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपातः (negation particle)
भोःO! (vocative particle)
भोः:
सम्बोधन (address)
TypeIndeclinable
Rootभोः (अव्यय) (सम्बोधन-निपातः)
Formसम्बोधन-निपातः (vocative particle: O!/hey!)
not
:
निषेध (negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपातः (negation particle)
पाताळम्the netherworld (Pātāla)
पाताळम्:
कर्म (object/goal of entering)
TypeNoun
Rootपाताल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया-एकवचनम् (n.acc.sg)
अनुप्रविष्टःhaving entered; gone into
अनुप्रविष्टः:
कर्तृ-विशेषणम् (agent-qualifier)
TypeAdjective
Rootअनु-प्र-विश् (धातु) → प्रविष्ट (क्त) with उपसर्गः अनु-
Formभूतकृदन्त (क्त-प्रत्ययः); उपसर्गयुक्तः (अनु+प्र); पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम् (m.nom.sg); विशेषणम्

"Give away Mythili to Rama before he releases arrows like that of thunder bolt with the speed of wind and take away the heads of the leader."

R
Rāma
M
Maruts
I
Indra (Vāsava)
M
Mṛtyu (Death)
N
Nabhas (sky)
P
Pātāla (netherworld)

FAQs

Adharma invites unavoidable retribution; the ethical call is to renounce wrongdoing rather than seek protection through power or alliances.

Vibhīṣaṇa intensifies his warning: no divine shelter or flight to any realm can save the wrongdoer from Rāma’s justice in war.

Fearless truth-speaking (satya) grounded in moral certainty, not flattery.