Previous Verse
Next Verse

Shloka 4

रावण–रामयुद्धप्रारम्भः

The Intensification of the Rama–Ravana Duel

रामवृक्षंरणेहमनिसीतापुष्पफलप्रदम् ।प्रशाखायस्यसुग्रीवोजाम्बवान्कुमुदोनलः ।।6.100.4।।दिविदश्चैवमैन्दश्चअङ्गदोगन्दमादनः ।हनुमांश्चसुषेणव्चसर्वे च हरियूथपाः ।।6.100.5।।

rāmavṛkṣaṃ raṇe hanyam ani sītāpuṣpaphalapradam |

praśākhā yasya sugrīvo jāmbavān kumudo nalaḥ || 6.100.4 ||

dvividaś caiva maindaś ca aṅgado gandhamādanaḥ |

hanumāṃś ca suṣeṇaś ca sarve ca hariyūthapāḥ || 6.100.5 ||

In der Schlacht wird jener «Rāma-Baum» gefällt werden—der dazu bestimmt ist, Sītā als Blüte und Frucht hervorzubringen. Seine mächtigen Äste sind Sugrīva, Jāmbavān, Kumuda, Nala, ferner Dvivida, Mainda, Aṅgada, Gandhamādana, Hanumān, Suṣeṇa und alle Anführer des Affenheeres.

रामवृक्षम्the Rama-tree
रामवृक्षम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootrāma (प्रातिपदिक) + vṛkṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्मधारयः (रामः एव वृक्षः इव)
रणेin battle
रणे:
अधिकरण (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootraṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
हन्मिI strike/cut down
हन्मि:
क्रिया (Action/क्रिया)
TypeVerb
Roothan (धातु)
Formलट्-लकार (Present), उत्तमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
सीतापुष्पफलप्रदम्yielding Sita as flower and fruit
सीतापुष्पफलप्रदम्:
कर्म (Object-qualifier/कर्म)
TypeAdjective
Rootsītā (प्रातिपदिक) + puṣpa (प्रातिपदिक) + phala (प्रातिपदिक) + prada (प्रातिपदिक)
Formविशेषण, पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; उपपद/षष्ठी-तत्पुरुषः (सीता-रूपं पुष्पफलम् प्रददाति)
प्रशाखाः(are) the main branches
प्रशाखाः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootpraśākhā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
यस्यof which
यस्य:
सम्बन्ध (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; रामवृक्षम् इत्यस्य सम्बन्ध
सुग्रीवःSugriva
सुग्रीवः:
कर्ता (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootsugrīva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; प्रशाखाः इत्यस्य सदस्यः
जाम्बवान्Jāmbavān
जाम्बवान्:
कर्ता (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootjāmbavat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
कुमुदःKumuda
कुमुदः:
कर्ता (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootkumuda (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
नलःNala
नलः:
कर्ता (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootnala (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
द्विविदःDvivida
द्विविदः:
कर्ता (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootdvivida (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
and
:
सम्बन्ध (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
एवalso/indeed
एव:
सम्बन्ध (Emphasis/निपात)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय
मैन्दःMainda
मैन्दः:
कर्ता (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootmainda (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
and
:
सम्बन्ध (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
अङ्गदःAngada
अङ्गदः:
कर्ता (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootaṅgada (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
गन्धमादनःGandhamādana
गन्धमादनः:
कर्ता (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootgandha (प्रातिपदिक) + mādana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष/उपपद-समासः (गन्धान् मादयति/गन्धमादन-नाम)
हनुमान्Hanuman
हनुमान्:
कर्ता (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Roothanumat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
and
:
सम्बन्ध (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
सुषेणःSuṣeṇa
सुषेणः:
कर्ता (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootsuṣeṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
and
:
सम्बन्ध (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
सर्वेall
सर्वे:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formविशेषण, पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; हरियूथपाः इति विशेष्यस्य विशेषणम्
and
:
सम्बन्ध (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
हरियूथपाःleaders of monkey-troops
हरियूथपाः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roothari (प्रातिपदिक) + yūthapa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (हरीणां यूथपाः)

That tree in the shape of Rama for which Sugriva, Jambavan, Kumuda, Dwivida, Mainda, Angada, Gandhamadana and Hanuman are the principal branches, that tree which will yield flowers and fruit in the shape of Sita will be cut down in the battle.

R
Rama
S
Sita
S
Sugriva
J
Jambavan
K
Kumuda
N
Nala
D
Dvivida
M
Mainda
A
Angada
G
Gandhamadana
H
Hanuman
S
Sushena
V
Vanara army (Hari-yuthapas)

FAQs

Dharma here is shared responsibility in a righteous cause: Rāma’s mission (to restore justice and recover Sītā) is upheld not by one hero alone but by a coordinated community of allies who accept duty and risk for a just end.

Amid the climactic war, the text uses a metaphor—Rāma as a ‘tree’ with vanara leaders as its branches—to describe the allied force supporting Rāma’s campaign, framed within the battle’s life-and-death stakes.

Loyalty and steadfast service (sevā-niṣṭhā): the vanara chiefs are portrayed as integral ‘branches,’ emphasizing dependable support for dharma-led leadership.