Previous Verse
Next Verse

Shloka 29

पुष्पकविमानवर्णनम्

Description of the Pushpaka Vimana and Ravana’s Inner Palace

मनस्संह्लादजननीं वर्णस्यापि प्रसादिनीम्।तां शोकनाशिनीं दिव्यां श्रियः सञ्जननीमिव।।5.9.29।।

manaḥsaṃhlādajananīṃ varṇasyāpi prasādinīm |

tāṃ śokanāśinīṃ divyāṃ śriyaḥ sañjananīm iva ||5.9.29||

Sie erfreute den Geist und verschönerte selbst den Teint; sie erschien göttlich, wie eine Quelle des Glücks und Wohlstands, als könnte sie den Kummer selbst vertreiben.

मनः-संह्लाद-जननीम्producing delight of the mind
मनः-संह्लाद-जननीम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeAdjective
Rootमनस् (प्रातिपदिक) + संह्लाद (प्रातिपदिक) + जननी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (शालाम्); तत्पुरुषः (मनसः संह्लादस्य जननी)
वर्णस्यof complexion/beauty
वर्णस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootवर्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
अपिeven
अपि:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअप्यर्थक-अव्यय (even/also)
प्रसादिनीम्pleasing, gladdening
प्रसादिनीम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeAdjective
Rootप्र + सद् (धातु) + णिनि/इनी (कृदन्त-प्रत्यय; नामधातु-निष्पन्न)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (शालाम्); कर्तरि-प्रयोगे 'प्रसादयित्री'
ताम्that (hall)
ताम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; (शालाम्)
शोक-नाशिनीम्destroying sorrow
शोक-नाशिनीम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeAdjective
Rootशोक (प्रातिपदिक) + नाशिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (शालाम्); तत्पुरुषः (शोकस्य नाशिनी)
दिव्याम्divine
दिव्याम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeAdjective
Rootदिव्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (शालाम्)
श्रियःof prosperity
श्रियः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
सञ्जननीम्producer, source
सञ्जननीम्:
Upamāna (उपमान)
TypeNoun
Rootसम् + जन् (धातु) + णिनि/ई (कृदन्त; जननी-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; उपमानम्; कर्तरि-नाम (producer/mother)
इवlike
इव:
Upamā (उपमा)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्यय

(The mansion) was so full of effulgence and soul ravishing that it served as an adornment even to splendour. It looked as though it banished all sorrow and was a source of prosperity.

H
Hanumān
Ś
Śrī (prosperity, as a concept/deity-name)

FAQs

Dharma warns against confusing comfort with goodness: what pleases the mind may still belong to an unrighteous context; truth is upheld by right action, not pleasure.

The narration intensifies the allure of the chamber, underscoring how enchanting Rāvaṇa’s residence appears.

Inner steadiness—remaining committed to Sītā’s discovery despite seductive surroundings.