Previous Verse
Next Verse

Shloka 2

पुष्पकविमानदर्शनम्

The Vision of the Pushpaka and Lanka’s Jewel-like Mansions

निवेशनानां विविधाश्च शालाःप्रधानशङ्खायुधचापशालाः।मनोहराश्चापि पुनर्विशालाःददर्श वेश्माद्रिषु चन्द्रशालाः।।5.7.2।।

niveśanānāṁ vividhāś ca śālāḥ pradhānaśaṅkhāyudhacāpaśālāḥ | manoharāś cāpi punar viśālāḥ dadarśa veśmādriṣu candraśālāḥ ||5.7.2||

In jenen Palästen sah er mancherlei Hallen: Waffenhäuser und Vorratsräume für kostbare Muschelhörner, Waffen und Bögen; und auf den oberen Terrassen der hohen Häuser erblickte er weite, anmutige, vom Mondlicht erfüllte Balkone.

गृहाणिhouses
गृहाणि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगृह (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), बहुवचन
नाना-वासु-राजितानिadorned with various treasures
नाना-वासु-राजितानि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनाना (अव्यय/प्रातिपदिक) + वसु (प्रातिपदिक) + राजित (कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषण ‘राजित’ = adorned/shining; समासः तत्पुरुषः (नानाविधैः वसुभिः राजितानि)
देव-असुरैःby gods and demons
देव-असुरैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक) + असुर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण/कर्तृ-सम्बन्ध), बहुवचन; इतरेतर-द्वन्द्वः (देवाश्च असुराश्च)
and
:
Sambandha (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक निपात
अपिeven/also
अपि:
Sambandha (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अवधारणार्थक निपात
सुपूजितानिwell-honoured
सुपूजितानि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु (उपसर्ग) + √पूज् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि विशेषण: ‘well-honoured/worshipped’
सर्वैःby all
सर्वैः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसक-प्रयोगे, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (with दोषैः)
and
:
Sambandha (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक निपात
दोषैःby defects/faults
दोषैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootदोष (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
परिवर्जितानिdevoid (of)
परिवर्जितानि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरि + √वृज्/वर्ज् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषण: ‘devoid of/avoided’
कपिःthe monkey (Hanuman)
कपिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootकपि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
ददर्शsaw
ददर्श:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु)
Formलिट्-लकार, परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
स्व-बल-अर्जितानिacquired by (his) own might
स्व-बल-अर्जितानि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्व (प्रातिपदिक) + बल (प्रातिपदिक) + √अर्ज् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषण ‘अर्जित’ = acquired/earned; समासः तत्पुरुषः (स्वबलेन अर्जितानि)

Attached to the spacious halls of the houses, were store-houses for valuable conches, weapons, bows and arrows. On the top of the attics on these mansions,were large and delightful terraces open to the Moon.

H
Hanumān
L
Laṅkā (implied setting)

FAQs

Dharma here is expressed as disciplined perception: Hanumān observes Laṅkā’s splendor without being enticed or diverted from his duty of searching for Sītā. The verse supports the Ramayana theme that sense-objects should not overpower righteous purpose.

During his night reconnaissance in Laṅkā, Hanumān surveys the architecture—halls, armories, and moonlit terraces—mapping the city internally while remaining hidden.

Hanumān’s steadiness and focus (dhṛti, ekāgratā): he registers details useful for the mission, not for indulgence.