Previous Verse
Next Verse

Shloka 22

मधुवनभङ्गः

The Disruption of Madhuvana and Dadhimukha’s Complaint

ते शिलाः पादपांश्चापि पर्वतांश्चापि वानराः।गृहीत्वाऽऽभ्यगमन् क्रुद्धा यत्र ते कपिकुञ्जराः।।5.62.22।।

te śilāḥ pādapāṃś cāpi parvatāṃś cāpi vānarāḥ | gṛhītvā 'bhyagaman kruddhā yatra te kapikuñjarāḥ ||5.62.22||

Jene Vānara, vom Zorn entbrannt, ergriffen Felsen und Bäume, ja selbst Berge, und rückten zu dem Ort vor, wo jene mächtigen „Elefanten unter den Affen“ waren.

तेthose
ते:
कर्ता (Kartā/कर्ता)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषण (of vānarāḥ)
शिलाःrocks
शिलाः:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeNoun
Rootशिला (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, बहुवचन
पादपान्trees
पादपान्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeNoun
Rootपादप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (conjunction)
अपिalso
अपि:
निपात
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय (particle: also/even)
पर्वतान्mountains
पर्वतान्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeNoun
Rootपर्वत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (conjunction)
अपिeven / also
अपि:
निपात
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय (particle)
वानराःthe vanaras
वानराः:
कर्ता (Kartā/कर्ता)
TypeNoun
Rootवानर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
गृहीत्वाhaving taken
गृहीत्वा:
पूर्वकाल-क्रिया
TypeVerb
Root√ग्रह् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्यय (absolutive/gerund)
आभ्यगमन्approached / went
आभ्यगमन्:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootआ-√गम् (धातु)
Formलङ् (imperfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
क्रुद्धाःangry
क्रुद्धाः:
कर्ता (Kartā/कर्ता)
TypeAdjective
Root√क्रुध् (धातु)
Formक्त-प्रत्यय (past participle) used adjectivally; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
यत्रwhere
यत्र:
देशाधिकरण
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय (relative adverb of place)
तेthose
ते:
कर्ता (Kartā/कर्ता)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषण (of kapikuñjarāḥ)
कपिकुञ्जराःmighty monkeys (elephant-like)
कपिकुञ्जराः:
कर्ता (Kartā/कर्ता)
TypeNoun
Rootकपि + कुञ्जर (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (कपीनां कुञ्जराः = elephants among monkeys); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन

The furious vanara guards lifted rocks, trees and even mountains and went behind Dadhimukha the elephant among the vanaras.

V
Vānaras
R
Rocks
T
Trees
M
Mountains
K
Kapikuñjara (mighty monkey-leaders; epithet)

FAQs

It warns how quickly anger can escalate toward violence; Dharma requires restraint and proportionality even when responding to wrongdoing.

The guards, now mobilized and furious, arm themselves with massive objects and move to confront the powerful reveling vānaras.

Protective zeal is shown, but the verse also implicitly underscores the need to temper zeal with discipline.