Previous Verse
Next Verse

Shloka 24

राक्षसेन्द्रनिवेशनविचारः

Survey of Ravana’s Residence and Lanka’s Inner Quarters

धूम्राक्षस्य च सम्पातेर्भवनं मारुतात्मजः।विद्युद्रूपस्य भीमस्य घनस्य विघनस्य च।।5.6.23।।शुकनासस्य वक्रस्य शठस्य विकटस्य च।ब्रह्मकर्णस्य दंष्ट्रस्य रोमशस्य च रक्षसः।।5.6.24।।युद्धोन्मत्तस्य मत्तस्य ध्वजग्रीवस्य नादिनः।विद्युज्जिह्वेन्द्रजिह्वानां तथा हस्तिमुखस्य च।।5.6.25।।कराळस्य पिशाचस्य शोणिताक्षस्य चैव हि।

dhūmrākṣasya ca sampāter bhavanaṃ mārutātmajaḥ |

vidyudrūpasya bhīmasya ghanasya vighanasya ca ||5.6.23||

śukanāsasya vakrasya śaṭhasya vikaṭasya ca |

brahmakarṇasya daṃṣṭrasya romaśasya ca rakṣasaḥ ||5.6.24||

yuddhonmattasya mattasya dhvajagrīvasya nādinaḥ |

vidyujjihvendrajihvānāṃ tathā hastimukhasya ca ||5.6.25||

karālasya piśācasya śoṇitākṣasya caiva hi |

Der Sohn des Windgottes sprang über die Wohnsitze der Rākṣasas hinweg: Dhūmrākṣa und Sampāti, Vidyudrūpa, Bhīma, Ghana und Vighana; Śukanāsa, Vakra, Śaṭha und Vikaṭa; Brahmakarṇa, Daṃṣṭra und Romaśa; Yuddhonmatta, Matta, Dhvajagrīva und Nādin; Vidyujjihva und Indrajihva; ebenso Hastimukha, Karāla, Piśāca und wahrlich Śoṇitākṣa.

raktānred
raktān:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootrakta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन (Plural); विशेषण
śvetānwhite
śvetān:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootśveta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन (Plural); विशेषण
sitānpale/bright white
sitān:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsita (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन (Plural); विशेषण
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
evaindeed/also
eva:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअवधारणार्थक अव्यय (emphatic)
harīnhorses
harīn:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Roothari (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन (Plural)
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
apialso
api:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपि-निपात (also/even)
mahājavānvery swift
mahājavān:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootmahā + java (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन (Plural); विशेषण
kulīnānwell-bred
kulīnān:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootkulīna (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन (Plural); विशेषण
rūpa-sampannānhandsome, endowed with beauty
rūpa-sampannān:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootrūpa + sampanna (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन (Plural); विशेषण
gajānelephants
gajān:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootgaja (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन (Plural)
para-gaja-arujānnot inferior to enemy elephants
para-gaja-arujān:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootpara + gaja + aruja (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन (Plural); विशेषण; ‘arujā’ = not inferior/that which does not yield (contextual)
niṣṭhitānthoroughly trained/steadfast
niṣṭhitān:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootniṣṭhita (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन (Plural); विशेषण (well-trained/firm)
gaja-śikṣayāmin elephant-training
gaja-śikṣayām:
Adhikaraṇa (अधिकरण/Domain)
TypeNoun
Rootgaja + śikṣā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन (Singular)
airāvata-samānequal to Airavata
airāvata-samān:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootairāvata + samāna (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन (Plural); विशेषण
yudhiin battle
yudhi:
Adhikaraṇa (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootyudh (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन (Singular)
nihantrūndestroyers/slayers
nihantrūn:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootni-han (धातु) + tṛc (कृदन्त)
Formतृच्-प्रत्ययान्त कर्तृवाचक (agent noun), पुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन (Plural)
para-sainyānāmof enemy forces
para-sainyānām:
Ṣaṣṭhī-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootpara + sainya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचन (Plural)
gṛhein the house
gṛhe:
Adhikaraṇa (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootgṛha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन (Singular)
tasminin that
tasmin:
Adhikaraṇa (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन (Singular); सर्वनाम
dadarśasaw
dadarśa:
Kriyā (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootdṛś (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन (Singular); परस्मैपद
saḥhe
saḥ:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन (Singular); सर्वनाम
kṣarataḥof (those) shedding
kṣarataḥ:
Ṣaṣṭhī-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootkṣar (धातु) + śatṛ (कृदन्त)
Formवर्तमानकृदन्त (present participle), पुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचन (Plural); ‘मेघानाम्’ (of clouds) understood
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
yathāas/like
yathā:
Upamā-dyotaka (उपमा-द्योतक)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formउपमावाचक/प्रकारवाचक अव्यय (as/like)
meghānclouds
meghān:
Upamāna (उपमान/comparand)
TypeNoun
Rootmegha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन (Plural)
sravataḥof (those) flowing/pouring
sravataḥ:
Ṣaṣṭhī-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootsru (धातु) + śatṛ (कृदन्त)
Formवर्तमानकृदन्त (present participle), पुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचन (Plural); ‘गिरीणाम्’ (of mountains) understood
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
yathāas/like
yathā:
Upamā-dyotaka (उपमा-द्योतक)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formउपमावाचक/प्रकारवाचक अव्यय (as/like)
girīnmountains
girīn:
Upamāna (उपमान/comparand)
TypeNoun
Rootgiri (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन (Plural)
megha-santati-nirghoṣānroaring like a mass of clouds
megha-santati-nirghoṣān:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootmegha + santati + nirghoṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन (Plural); विशेषण
durdharṣānunassailable
durdharṣān:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootdur + dharṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन (Plural); विशेषण
samarein battle
samare:
Adhikaraṇa (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootsamara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन (Singular)
paraiḥby enemies
paraiḥ:
Karaṇa (करण/Agent-instrument; by enemies)
TypeNoun
Rootpara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन (Plural)

The noble vanara jumped from Jambumali's to Sumali's and from Rashmiketu's, Suryaketu's and to Vajrakaya's residence.

H
Hanumān
D
Dhūmrākṣa
S
Sampāti
B
Bhīma
G
Ghana
Ś
Śukanāsa
V
Vakra
Ś
Śaṭha
V
Vikaṭa
B
Brahmakarṇa
D
Daṃṣṭra
R
Romaśa
Y
Yuddhonmatta
M
Matta
D
Dhvajagrīva
V
Vidyujjihva
I
Indrajihva
H
Hastimukha
K
Karāla
P
Piśāca
Ś
Śoṇitākṣa
L
Laṅkā

FAQs

Dharma is unwavering commitment to a righteous objective: Hanumān’s exhaustive search reflects integrity and truth-oriented effort rather than haste or assumption.

Hanumān continues an extensive reconnaissance of Laṅkā by checking numerous rākṣasa dwellings in sequence.

Persistence and disciplined courage—continuing the search despite the scale of enemy territory.