Previous Verse
Next Verse

Shloka 40

हनूमदुपदेशः रावणस्य च कोपः

Hanuman’s Counsel to Ravana and Ravana’s Wrath

देवासुरनरेन्द्रेषु यक्षरक्षोगणेषु च।।।।विद्याधरेषु सर्वेषु गन्धर्वेषूरगेषु च।सिद्धेषु किन्नरेन्द्रेषु पतत्रिषु च सर्वतः।।।।सर्वभूतेषु सर्वत्र सर्वकालेषु नास्ति सः।यो रामं प्रतियुध्येत विष्णुतुल्यपराक्रमम्।।।।

devāsuranarendreṣu yakṣarakṣogaṇeṣu ca |

vidyādhareṣu sarveṣu gandharveṣv urageṣu ca |

siddheṣu kinnareṣv indreṣu patatriṣu ca sarvataḥ |

sarvabhūteṣu sarvatra sarvakāleṣu nāsti saḥ |

yo rāmaṃ pratiyudhyeta viṣṇutulya-parākramam ||

Unter den Herrschern der Devas und Asuras, unter Yakṣas und den Scharen der Rākṣasas, unter allen Vidyādharas, Gandharvas und Schlangen; unter Siddhas, den Königen der Kinnaras und selbst unter den Vögeln überall—ja, unter allen Wesen, an jedem Ort und zu jeder Zeit—gibt es keinen, der es im Kampf mit Rāma aufnehmen könnte, dessen Heldenkraft der Viṣṇus gleicht.

देवgods
देव:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग (member in compound)
असुरasuras
असुर:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअसुर (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग (member in compound)
नरेन्द्रेषुamong kings
नरेन्द्रेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootनर + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी (Locative/7th), बहुवचन; तत्पुरुष: ‘नराणाम् इन्द्राः’ (kings among men)
देवासुरनरेन्द्रेषुamong the gods, asuras, and kings
देवासुरनरेन्द्रेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootदेव + असुर + नरेन्द्र (प्रातिपदिक)
Formसमाहार/इतरेतर-द्वन्द्व (collective listing): देव + असुर + नरेन्द्र; सप्तमी, बहुवचन
यक्षyakshas
यक्ष:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootयक्ष (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग (member in compound)
रक्षोगणेषुamong groups of rakshasas
रक्षोगणेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootरक्षस् + गण (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी, बहुवचन; तत्पुरुष: ‘रक्षसां गणाः’ (groups of rakshasas)
यक्षरक्षोगणेषुamong yakshas and rakshasa-hosts
यक्षरक्षोगणेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootयक्ष + रक्षोगण (प्रातिपदिक)
Formइतरेतर-द्वन्द्व: यक्ष + रक्षोगण; सप्तमी, बहुवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
विद्याधरेषुamong vidyadharas
विद्याधरेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootविद्याधर (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी, बहुवचन; तत्पुरुष: ‘विद्यां धरन्ति’ (bearers of magical knowledge)
सर्वेषुamong all
सर्वेषु:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; विद्याधरेषु इत्यादिषु विशेषणम्
गन्धर्वेषुamong gandharvas
गन्धर्वेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootगन्धर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
उरगेषुamong serpents (nagas)
उरगेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootउरग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
सिद्धेषुamong siddhas
सिद्धेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसिद्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
किन्नरेन्द्रेषुamong kinnaras' kings
किन्नरेन्द्रेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootकिन्नर + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी, बहुवचन; तत्पुरुष: ‘किन्नराणाम् इन्द्राः’ (kings among kinnaras)
पतत्रिषुamong birds
पतत्रिषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपतत्रिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
सर्वतःeverywhere/on all sides
सर्वतः:
Desha-adhikarana (देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसर्वतः (अव्यय)
Formअव्यय (adverb)
सर्वभूतेषुamong all beings
सर्वभूतेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसर्व + भूत (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय: ‘सर्वाणि भूतानि’ (all beings); नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
सर्वत्रin all places
सर्वत्र:
Desha-adhikarana (देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसर्वत्र (अव्यय)
Formअव्यय (adverb)
सर्वकालेषुat all times
सर्वकालेषु:
Kala-adhikarana (कालाधिकरण)
TypeNoun
Rootसर्व + काल (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय: ‘सर्वे कालाḥ’ (all times); पुंलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
not
:
Pratishedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation particle)
अस्तिis/exists
अस्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन, परस्मैपद
नास्तिdoes not exist
नास्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootन + अस्ति (अव्यय + तिङन्त)
Formनिषेध-समास/सन्धि: न + अस्ति → नास्ति; लट्, प्रथमपुरुष, एकवचन
सःhe (such a one)
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
यःwho
यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सम्बन्ध-सर्वनाम (relative pronoun)
रामम्Rama
रामम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
प्रतियुध्येतcould fight against
प्रतियुध्येत:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootयुध् (धातु) + प्रति (उपसर्ग)
Formविधिलिङ्-लकार (Optative/Potential), प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद; ‘might fight against’
विष्णुVishnu
विष्णु:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग (member in compound; comparison base)
तुल्यequal to
तुल्य:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतुल्य (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग (member in compound)
पराक्रमम्valor
पराक्रमम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeNoun
Rootपराक्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; रामम् इति विशेषणस्य (बहुव्रीहिसमासस्य) अवयवः
विष्णुतुल्यपराक्रमम्whose valor is equal to Vishnu's
विष्णुतुल्यपराक्रमम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविष्णु + तुल्य + पराक्रम (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि: ‘विष्णुना तुल्यः पराक्रमो यस्य सः’ (whose valor equals Vishnu's); पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; रामम् इति विशेषणम्

"He is equal to Visnu in valour. There is none who can dare face his rage, be it among gods, asuras, yakshas, rakshasas, vidyadharas, gandharvas uragas, siddhas, kings of kinnaras, birds and all beings at all places and at all times.

R
Rāma
V
Viṣṇu
D
Devas
A
Asuras
Y
Yakṣas
R
Rākṣasas
V
Vidyādharas
G
Gandharvas
U
Uragas (Nāgas/serpents)
S
Siddhas
K
Kinnaras

FAQs

Dharma is upheld by acknowledging rightful, righteous power: Hanumān warns that opposing a dhārmic ruler like Rāma is futile, implying that adharma (Rāvaṇa’s aggression) inevitably meets resistance and defeat.

In Laṅkā’s court, Hanumān addresses Rāvaṇa directly, emphasizing Rāma’s unsurpassed might to deter further wrongdoing and to urge the return of Sītā.

Hanumān’s fearless truth-speaking (satya-vacana) and moral courage: he delivers a direct, universal warning without intimidation.