Previous Verse
Next Verse

Shloka 30

अक्षवधः (The Slaying of Prince Aksha)

Sundarakāṇḍa Sarga 47

इति प्रवेगं तु परस्य चिन्तयन्स्वकर्मयोगं च विधाय वीर्यवान्।चकार वेगं तु महाबलस्तदा मतिं च चक्रेऽस्य वधे महाकपिः।।5.47.30।।

iti pravegaṃ tu parasya cintayan svakarmayogaṃ ca vidhāya vīryavān |

cakāra vegaṃ tu mahābalas tadā matiṃ ca cakre ’sya vadhe mahākapiḥ ||5.47.30||

So, die Schnelligkeit des Feindes erwägend und seinen eigenen Handlungsplan ordnend, steigerte der große Affe, mächtig und tapfer, sein Tempo und fasste den Entschluss, den Gegner zu töten.

इतिthus
इति:
सम्बन्ध/वाक्योपपादन (discourse marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; वाक्यसमाप्तिसूचक/उद्धरणार्थक (quotative/particle: “thus”)
प्रवेगम्speed, impetus
प्रवेगम्:
कर्म (object)
TypeNoun
Rootप्र-वेग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; एकवचन (accusative singular)
तुindeed, but
तु:
सम्बन्ध (particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/विरोधार्थक निपात (particle: but/indeed)
परस्यof the enemy/other
परस्य:
षष्ठी-सम्बन्ध (possessor/related-to)
TypeNoun
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी-विभक्ति; एकवचन (genitive singular)
चिन्तयन्reflecting upon
चिन्तयन्:
कर्तृ (agent; participial qualifier of subject)
TypeVerb
Rootचिन्त् (धातु) → चिन्तयत् (वर्तमान कृदन्त, शतृ)
Formवर्तमानकालिकः परस्मैपदी शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; एकवचन (present active participle, nominative singular masculine)
स्वकर्मयोगम्his own plan/course of action
स्वकर्मयोगम्:
कर्म (object)
TypeNoun
Rootस्व + कर्म + योग (प्रातिपदिक); समासः
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; एकवचन (accusative singular); षष्ठी-तत्पुरुषः (स्वस्य कर्मणः योगः = one’s own course/plan of action)
and
:
सम्बन्ध (conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (conjunction: and)
विधायhaving decided/arranged
विधाय:
पूर्वकाल (prior action to main verb)
TypeIndeclinable
Rootवि-धा (धातु) → विधाय (क्त्वान्त अव्यय/gerund)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund/absolutive): “having arranged/decided/settled”
वीर्यवान्valiant, possessed of prowess
वीर्यवान्:
कर्तृ (agent; subject-qualifier)
TypeAdjective
Rootवीर्यवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; एकवचन (nominative singular masculine); विशेषणम् (qualifier of subject)
चकारmade, did; increased/put forth
चकार:
क्रिया (main action)
TypeVerb
Rootकृ (धातु) → चकार (लिट्)
Formलिट्-लकार (perfect); परस्मैपदम्; प्रथम-पुरुषः; एकवचन (3rd person singular)
वेगम्speed, force
वेगम्:
कर्म (object)
TypeNoun
Rootवेग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; एकवचन (accusative singular)
तुindeed
तु:
सम्बन्ध (particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/विरोधार्थक निपात (particle: but/indeed)
महाबलःvery powerful
महाबलः:
कर्तृ (agent; subject-qualifier)
TypeAdjective
Rootमहा + बल (प्रातिपदिक); समासः
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; एकवचन (nominative singular masculine); कर्मधारयः (महद् बलं यस्य/महाबलः = very strong); विशेषणम्
तदाthen
तदा:
अधिकरण (time circumstance)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषण (temporal adverb: then)
मतिम्intention, resolve, mind
मतिम्:
कर्म (object)
TypeNoun
Rootमति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; एकवचन (accusative singular)
and
:
सम्बन्ध (conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (conjunction: and)
चक्रेmade (for himself), resolved
चक्रे:
क्रिया (main action)
TypeVerb
Rootकृ (धातु) → चक्रे (लिट्, आत्मनेपदम्)
Formलिट्-लकार (perfect); आत्मनेपदम्; प्रथम-पुरुषः; एकवचन (3rd person singular, middle)
अस्यof him, his
अस्य:
षष्ठी-सम्बन्ध (possessor/target-related)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) → अस्य
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग; षष्ठी-विभक्ति; एकवचन (genitive singular pronoun: “of him/this”)
वधेin killing, for the slaying
वधे:
अधिकरण (locus/occasion: “in/for killing”)
TypeNoun
Rootवध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी-विभक्ति; एकवचन (locative singular)
महाकपिःthe mighty vanara (Hanuman)
महाकपिः:
कर्तृ (agent/subject)
TypeNoun
Rootमहा + कपि (प्रातिपदिक); समासः
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; एकवचन (nominative singular masculine); कर्मधारयः (महान् कपिः = mighty monkey); कर्तृपदम्

Reflecting on the power of the enemy, the mighty and valiant vanara thought of his own course of action. Hanuman made up his mind to kill the enemy and increased his speed.

H
Hanumān
A
Akṣa

FAQs

Dharma includes disciplined action guided by judgment: strength is paired with deliberation (planning one’s course) rather than mere impulse.

Hanumān gauges Akṣa’s capabilities, chooses a decisive course, and surges forward to end the fight.

Practical wisdom in conflict—combining reflection with swift execution.