Previous Verse
Next Verse

Shloka 13

अक्षवधः (The Slaying of Prince Aksha)

Sundarakāṇḍa Sarga 47

ररास भूमिर्न तताप भानुमा न्वनौ न वायुः प्रचाचल चाचलः।कपेः कुमारस्य च वीक्ष्य संयुगं ननाद च द्यौरुदधिश्च चुक्षुभे।।5.47.13।।

rarāsa bhūmir na tatāpa bhānumān na vanau na vāyuḥ pracācala cācalaḥ |

kapēḥ kumārasya ca vīkṣya saṁyugaṁ nanāda ca dyaur udadhiś ca cukṣubhe || 5.47.13 ||

Als man den Kampf zwischen Affen und Prinzen sah, schien die Erde zu dröhnen; die Sonne brannte nicht, der Wind wehte nicht in den Wäldern, und selbst die Berge erbebten. Der Himmel donnerte, und auch der Ozean geriet in Aufruhr.

ररासroared / cried out
ररास:
क्रिया (मुख्यक्रिया)
TypeVerb
Rootरस् (धातु) → ररास
Formलकारः—लिट् (Perfect); पुरुषः—प्रथम; वचनम्—एकवचनम्; पदम्—परस्मैपदम्
भूमिःthe earth
भूमिः:
कर्ता
TypeNoun
Rootभूमि (प्रातिपदिकम्)
Formलिङ्गम्—स्त्रीलिङ्गम्; विभक्तिः—प्रथमा; वचनम्—एकवचनम्
not
:
निषेध (क्रियाविशेषणम्)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्ययम्)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negative particle)
ततापshone / burned (gave heat)
तताप:
क्रिया
TypeVerb
Rootतप् (धातु) → तताप
Formलकारः—लिट् (Perfect); पुरुषः—प्रथम; वचनम्—एकवचनम्; पदम्—परस्मैपदम्
भानुमान्the sun (the radiant one)
भानुमान्:
कर्ता
TypeNoun
Rootभानुमत् (प्रातिपदिकम्)
Formलिङ्गम्—पुंलिङ्गम्; विभक्तिः—प्रथमा; वचनम्—एकवचनम्
वनौin the two forests / in the forests (dual form)
वनौ:
अधिकरण
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिकम्)
Formलिङ्गम्—नपुंसकलिङ्गम्; विभक्तिः—सप्तमी; वचनम्—द्विवचनम्
not
:
निषेध (क्रियाविशेषणम्)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्ययम्)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negative particle)
वायुःthe wind
वायुः:
कर्ता
TypeNoun
Rootवायु (प्रातिपदिकम्)
Formलिङ्गम्—पुंलिङ्गम्; विभक्तिः—प्रथमा; वचनम्—एकवचनम्
प्रचाचलshook / moved violently
प्रचाचल:
क्रिया
TypeVerb
Rootचल् (धातु) + प्र (उपसर्ग) → प्रचाचल
Formलकारः—लिट् (Perfect); पुरुषः—प्रथम; वचनम्—एकवचनम्; पदम्—परस्मैपदम्
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (अव्ययम्)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
अचलःthe mountain
अचलः:
कर्ता
TypeNoun
Rootअचल (प्रातिपदिकम्)
Formलिङ्गम्—पुंलिङ्गम्; विभक्तिः—प्रथमा; वचनम्—एकवचनम्
कपेःof the monkey (Hanuman)
कपेः:
सम्बन्ध (षष्ठी-सम्बन्धः)
TypeNoun
Rootकपि (प्रातिपदिकम्)
Formलिङ्गम्—पुंलिङ्गम्; विभक्तिः—षष्ठी; वचनम्—एकवचनम्
कुमारस्यof the prince
कुमारस्य:
सम्बन्ध (षष्ठी-सम्बन्धः)
TypeNoun
Rootकुमार (प्रातिपदिकम्)
Formलिङ्गम्—पुंलिङ्गम्; विभक्तिः—षष्ठी; वचनम्—एकवचनम्
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (अव्ययम्)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
वीक्ष्यhaving seen
वीक्ष्य:
पूर्वकाल-क्रिया (क्रियाविशेषणम्)
TypeVerb
Rootवीक्ष् (धातु) → वीक्ष्य
Formक्त्वान्त-अव्ययम् (absolutive/gerund); पूर्वकालिकक्रिया (having seen)
संयुगम्battle / combat
संयुगम्:
कर्म
TypeNoun
Rootसंयुग (प्रातिपदिकम्)
Formलिङ्गम्—नपुंसकलिङ्गम्; विभक्तिः—द्वितीया; वचनम्—एकवचनम्
ननादresounded / thundered
ननाद:
क्रिया
TypeVerb
Rootनद् (धातु) → ननाद
Formलकारः—लिट् (Perfect); पुरुषः—प्रथम; वचनम्—एकवचनम्; पदम्—परस्मैपदम्
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (अव्ययम्)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
द्यौःthe sky
द्यौः:
कर्ता
TypeNoun
Rootद्यौ (प्रातिपदिकम्)
Formलिङ्गम्—स्त्रीलिङ्गम्; विभक्तिः—प्रथमा; वचनम्—एकवचनम्
उदधिःthe ocean
उदधिः:
कर्ता
TypeNoun
Rootउदधि (प्रातिपदिकम्)
Formलिङ्गम्—पुंलिङ्गम्; विभक्तिः—प्रथमा; वचनम्—एकवचनम्
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (अव्ययम्)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
चुक्षुभेwas agitated / churned
चुक्षुभे:
क्रिया
TypeVerb
Rootक्षुभ् (धातु) → चुक्षुभे
Formलकारः—लिट् (Perfect); पुरुषः—प्रथम; वचनम्—एकवचनम्; पदम्—आत्मनेपदम्

Witnessing the fight between Hanuman and Prince Aksha, even the earth shrieked in agony, the Sun became dim, the wind stopped blowing, mountains were shaken, the sky thundered and even the ocean was agitated.

H
Hanumān (Kapi/Hari)
A
Akṣa (Kumāra)
B
Bhūmi (Earth)
V
Vāyu (Wind)

FAQs

When dharma and adharma collide, nature itself is poetically shown as responding. The imagery underscores that moral conflict has cosmic significance in itihāsa.

The fight between Hanumān and Akṣa intensifies; the narration magnifies it through cosmic disturbances.

Extraordinary prowess—both combatants are depicted as so powerful that the world seems to tremble.