Previous Verse
Next Verse

Shloka 19

सीताभर्त्सना

The Ogresses’ Threats to Sita and Her Vow of Fidelity

तां कृशां दीनवदनां मलिनाम्बरधारिणीम्।।5.24.19।।भर्त्सयाञ्चक्रिरे सीतां राक्षस्यस्तां समन्ततः।

tāṃ kṛśāṃ dīna-vadanāṃ malināmbara-dhāriṇīm ॥5.24.19॥

bhartsayāṃ cakrire sītāṃ rākṣasyas tāṃ samantataḥ ।

Von allen Seiten bedrängten und beschimpften die Rākṣasīs Sītā – ausgezehrt, mit niedergeschlagenem Antlitz und in beschmutzten Gewändern.

ताम्her/that (woman)
ताम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; सर्वनाम (pronoun)
कृशाम्emaciated
कृशाम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootकृश (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (qualifying ताम्/सीताम्)
दीन-वदनाम्with a dejected face
दीन-वदनाम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootदीन (प्रातिपदिक) + वदन (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (दीनस्य वदनम्) बहिर्विशेषणम्
मलिन-अम्बर-धारिणीम्wearing soiled garments
मलिन-अम्बर-धारिणीम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootमलिन (प्रातिपदिक) + अम्बर (प्रातिपदिक) + धारिणी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (मलिनस्य अम्बरस्य धारिणी)
भर्त्सयाम्with abuse/taunts
भर्त्सयाम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeNoun
Rootभर्त्सय (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; क्रियाविशेषण-भावे (accusative of manner)
चक्रिरेthey began/did
चक्रिरे:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद; ‘they did/made’
सीताम्Sita
सीताम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
राक्षस्यःogresses
राक्षस्यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराक्षसी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्ता), बहुवचन
ताम्her
ताम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम; सीताम् इत्यस्य पुनरुक्ति (anaphoric)
समन्ततःon all sides
समन्ततः:
Desha-adhikarana (देश-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसमन्ततः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb)

The ogresses started intimidating Sita who was dressed in soiled clothes and emaciated with a dejected look on her face.

S
Sītā
R
rākṣasī (ogresses)

FAQs

The verse condemns cruelty and humiliation as adharma; dharma calls for compassion and protection of one who suffers unjustly.

The guards continue their intimidation, surrounding Sītā as she stands weakened by sorrow and deprivation.

Sītā’s forbearance (kṣānti) in enduring degradation without abandoning truth.