HomeRamayanaSundara KandaSarga 1Shloka 194
Previous Verse
Next Verse

Shloka 194

समुद्रलङ्घनारम्भः

Commencement of the Ocean-Crossing

ततस्तस्या नखैस्तीक्ष्णैर्मर्माण्युत्कृत्य वानरः।उत्पपाताथ वेगेन मनः सम्पातविक्रमः।।।।

tatas tasyā nakhais tīkṣṇair marmāṇy utkṛtya vānaraḥ |

utpapātātha vegena manaḥ saṃpātavikramaḥ ||

Dann riss der Vānara mit scharfen Krallen ihre Lebenspunkte auf und sprang mit Geschwindigkeit heraus—rasch im Tun wie der Flug des Geistes.

ततःthen
ततः:
Kala (काल)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण
तस्याःof her
तस्याः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; सर्वनाम
नखैःwith nails
नखैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootनख (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
तीक्ष्णैःsharp
तीक्ष्णैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootतीक्ष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण (नखैः)
मर्माणिvital parts
मर्माणि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
उत्कृत्यhaving torn/cut out
उत्कृत्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootउद् + कृद्/कृत् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund), अव्ययभाव; पूर्वक्रिया
वानरःthe monkey
वानरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवानर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उत्पपातleapt up/out
उत्पपात:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootउद् + पत् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
अथthen
अथ:
Kala (काल)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनुक्रम/अनन्तर (then)
वेगेनwith speed
वेगेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootवेग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
मनः-सम्पात-विक्रमःwhose prowess was like the flight of the mind (very swift)
मनः-सम्पात-विक्रमः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootमनस् (प्रातिपदिक) + सम्पात (प्रातिपदिक) + विक्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (बहुपद; ‘मनसः सम्पात इव विक्रमः यस्य’ इति गुणवाचक-समासप्रयोगः)

The vanara who had the speed of mind tore her vital parts with his sharp nails and rushed out quickly before she closed her mouth.

H
Hanumān
S
Siṃhikā

FAQs

Protecting a dharmic mission can justify force against an aggressor; the action is framed as necessary defense, not cruelty.

Inside Siṃhikā’s mouth, Hanumān strikes at her vital points and escapes immediately.

Dākṣya (precision) and śaurya (valor): effective action that ends the threat swiftly.