Previous Verse
Next Verse

Shloka 40

वाली–रामसंवादः

Rama’s Justification to Vali on Rājadharma

प्रधावितान्वा वित्रस्तान्विस्रब्धांश्चापि निष्ठितान्4.18.39।।प्रमत्तानप्रमत्तान्वा नरा मांसार्थिनो भृशम्।विध्यन्ति विमुखांश्चापि न च दोषोऽत्र विद्यते4.18.40।।

pradhāvitān vā vitrastān visrabdhāṃś cāpi niṣṭhitān | pramattān apramattān vā narā māṃsārthino bhṛśam | vidhyanti vimukhāṃś cāpi na ca doṣo ’tra vidyate ||

Menschen, die Fleisch zur Nahrung suchen, schlagen Tiere, ob sie rennen oder verängstigt sind, entspannt oder stillstehend – ob wachsam oder unachtsam, selbst wenn sie abgewandt sind; und darin wird kein Fehler gesehen.

प्रमत्तान्the heedless / inattentive (ones)
प्रमत्तान्:
कर्म (object)
TypeAdjective
Rootप्रमत्त (प्र-√मद्)
Formकृदन्त-विशेषणम्; भूतकृदन्तः (क्त); पुल्लिङ्गः; द्वितीया-विभक्तिः; बहुवचनम् (acc. pl. m.)
अप्रमत्तान्the attentive / not heedless (ones)
अप्रमत्तान्:
कर्म (object)
TypeAdjective
Rootअप्रमत्त (अ-प्र-√मद्)
Formकृदन्त-विशेषणम्; भूतकृदन्तः (क्त); पुल्लिङ्गः; द्वितीया-विभक्तिः; बहुवचनम् (acc. pl. m.)
वाor
वा:
समुच्चय/विकल्प (disjunction)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्ययम्; विकल्पार्थक-निपातः (disjunctive particle: "or")
नराःmen
नराः:
कर्ता (agent)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formसुबन्तम्; पुल्लिङ्गः; प्रथमा-विभक्तिः; बहुवचनम् (nom. pl. m.)
मांसार्थिनःseekers of flesh (for food)
मांसार्थिनः:
कर्ता (agent)
TypeNoun
Rootमांस + अर्थिन् (प्रातिपदिक)
Formसमासः: मांसस्य अर्थी इति (षष्ठी-तत्पुरुषः); सुबन्तम्; पुल्लिङ्गः; प्रथमा-विभक्तिः; बहुवचनम् (nom. pl. m.)
भृशम्excessively, greatly
भृशम्:
क्रियाविशेषण (manner/intensity)
TypeIndeclinable
Rootभृशम् (अव्यय)
Formअव्ययम्; क्रियाविशेषणम् (adverb)
विध्यन्तिthey strike / pierce / kill
विध्यन्ति:
क्रिया (action)
TypeVerb
Root√व्यध् (धातु)
Formतिङन्तम्; लट्-लकारः (वर्तमानकालः, present); परस्मैपदम्; प्रथम-पुरुषः; बहुवचनम् (3rd pl.)
विमुखान्those turned away / facing away
विमुखान्:
कर्म (object)
TypeAdjective
Rootविमुख (वि- + मुख)
Formसुबन्त-विशेषणम्; पुल्लिङ्गः; द्वितीया-विभक्तिः; बहुवचनम् (acc. pl. m.)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपातः (conjunction: "and")
अपिalso, even
अपि:
सम्बन्ध/अवधान (emphasis)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्ययम्; अवधान/समुच्चयार्थक-निपातः (particle: "also/even")
not
:
निषेध (negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्ययम्; निषेध-निपातः (negation)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपातः (conjunction: "and")
दोषःfault, blemish
दोषः:
कर्ता/विषय (subject)
TypeNoun
Rootदोष (प्रातिपदिक)
Formसुबन्तम्; पुल्लिङ्गः; प्रथमा-विभक्तिः; एकवचनम् (nom. sg. m.)
अत्रhere, in this matter
अत्र:
अधिकरण (locus)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्ययम्; देशवाचक-क्रियाविशेषणम् (adverb of place: "here")
विद्यतेexists / is found
विद्यते:
क्रिया (existence)
TypeVerb
Root√विद् (धातु)
Formतिङन्तम्; लट्-लकारः (वर्तमानकालः, present); आत्मनेपदम्; प्रथम-पुरुषः; एकवचनम् (3rd sg.)

'People seeking animal flesh for food kill animals alarmed or unalarmed, animals that run away or animals that stand still. They kill animals whether they are alert or not and no blemish is attached.

R
Rāma
V
Vālī

FAQs

Rāma appeals to accepted worldly and royal norms: hunting for food is treated as permissible, including striking animals regardless of whether they face the hunter.

Rāma continues answering Vālī’s charge of unfairness, arguing that his method resembles sanctioned hunting practice.

Rāma’s reliance on precedent and social-legal convention (laukika-maryādā) to frame an act as non-culpable within dharma.