Previous Verse
Next Verse

Shloka 14

दुन्दुभिवधप्रसङ्गः

The Dundubhi Episode and the Proof of Rama’s Prowess

तं भीत इति विज्ञाय समुद्रमसुरोत्तमः।हिमवद्वनमागच्छच्छरश्चापादिव च्युतः4.11.14।।ततस्तस्य गिरेश्श्वेता गजेन्द्रविप्रलाश्शिलाः।चिक्षेप बहुधा भूमौ दुन्दुभिर्विननाद च4.11.15।।

taṃ bhīta iti vijñāya samudram asurottamaḥ | himavadvanam āgacchac charaś cāpād iva cyutaḥ ||

Als er erkannte, dass der Ozean sich vor ihm fürchtete, stürmte Dundubhi, der Vornehmste der Asuras, zum Wald Himavāns, schnell wie ein vom Bogen gelöster Pfeil.

तम्him
तम्:
कर्म (object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (masc. acc. sg.)
भीतम्frightened
भीतम्:
कर्मविशेषणम् (qualifier of object)
TypeAdjective
Rootभीत (कृदन्त-प्रातिपदिक; √भी (भय) + क्त)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि/भूतकालिक विशेषणम् (masc. acc. sg.; past participle used adjectivally)
इतिthus
इति:
सम्बन्ध/वाक्य-चिह्न (quotative marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण/वाक्यसमाप्त्यर्थक-अव्ययम् (quotative particle)
विज्ञायhaving known
विज्ञाय:
पूर्वकाल (prior action)
TypeIndeclinable
Rootवि + √ज्ञा (ज्ञाने) (धातु) → विज्ञाय (क्त्वान्त अव्यय)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययम् (gerund/absolutive) — ‘having known’
समुद्रम्the ocean
समुद्रम्:
कर्म (object)
TypeNoun
Rootसमुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (masc. acc. sg.)
असुरोत्तमःthe best of demons
असुरोत्तमः:
कर्ता (agent)
TypeNoun
Rootअसुर + उत्तम (प्रातिपदिक-द्वयम्)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (masc. nom. sg.); षष्ठी-तत्पुरुषः ‘असुराणाम् उत्तमः’
हिमवद्वनम्the forest of Himavat
हिमवद्वनम्:
कर्म (object/goal)
TypeNoun
Rootहिमवत् + वन (प्रातिपदिक-द्वयम्)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (neut. acc. sg.); षष्ठी-तत्पुरुषः ‘हिमवतः वनम्’
आगच्छत्went/approached
आगच्छत्:
क्रिया (action)
TypeVerb
Rootआ + √गम् (गत्यर्थे) (धातु)
Formलङ्-लकारः (अनद्यतनभूत/imperf.) प्रथमपुरुषः एकवचनम् परस्मैपदम् (3rd sg. imperfect, parasmaipada)
शरःan arrow
शरः:
कर्ता (subject of comparison)
TypeNoun
Rootशर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (masc. nom. sg.)
चापात्from the bow
चापात्:
अपादान (source)
TypeNoun
Rootचाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे पञ्चमी-विभक्तिः एकवचनम् (masc. abl. sg.)
इवlike
इव:
उपमान-सम्बन्ध (simile marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-वाचक-अव्ययम् (comparative particle)
च्युतःreleased/fallen
च्युतः:
कर्तृविशेषणम् (qualifier; agreeing with implied subject/asurottamaḥ)
TypeAdjective
Rootच्युत (कृदन्त-प्रातिपदिक; √च्यु (च्यवने) + क्त)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि/भूतकालिक विशेषणम् (masc. nom. sg.; ‘released/fallen’)

'Dundubhi, the most powerful of demons, aware that the ocean is frightened of him went swiftly to Himavan like an arrow released from a bow. He raised many huge white cliffs of the size of great elephants to the ground and roared.

D
Dundubhi
S
Samudra (Ocean)
H
Himavān

FAQs

The verse highlights the adharma of intimidation: Dundubhi seeks targets through fear and dominance rather than righteous cause, contrasting with dharmic restraint.

After frightening the ocean, Dundubhi hastens toward Himavān’s region, escalating his campaign of challenges.

The negative trait of arrogance (mada/garva) is emphasized in Dundubhi’s conduct—speed and force used for coercion rather than duty.