Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 34

Yamapatha (The Road of Yama), Dāna-Phala, and the Imperishable Fruition of Karma

तस्मिन्यो याति विश्वासं तं विद्यादात्मघातकम् । सर्वेषु प्राणिनः श्रेष्टास्तेषु वै बुद्धिजीविनः ॥ ३४ ॥

tasminyo yāti viśvāsaṃ taṃ vidyādātmaghātakam | sarveṣu prāṇinaḥ śreṣṭāsteṣu vai buddhijīvinaḥ || 34 ||

Wisset: Wer sein Vertrauen darauf setzt (auf Unwürdiges), ist ein Mörder seines eigenen Selbst. Unter allen Lebewesen sind die Menschen die Besten; und unter den Menschen sind wahrlich die Besten jene, die nach rechter Einsicht leben.

तस्मिन्in him/therein
तस्मिन्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
यःwho
यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
यातिgoes, places (lit. goes)
याति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलट्-लकार, परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
विश्वासम्trust
विश्वासम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootविश्वास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
विद्यात्should know
विद्यात्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootविद् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
आत्मघातकम्a self-destroyer
आत्मघातकम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootआत्म-घातक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—आत्मनः घातकः (षष्ठी-तत्पुरुष)
सर्वेषुamong all
सर्वेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन; ‘प्राणिषु’ इत्यर्थे
प्राणिनःliving beings
प्राणिनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootप्राणिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
श्रेष्ठाःthe best
श्रेष्ठाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रेष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; ‘प्राणिनः’ इति विशेषण
तेषुamong them
तेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन
वैindeed
वै:
Avadharana (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चय/अवधारण (emphatic particle)
बुद्धिजीविनःthose who live by intellect
बुद्धिजीविनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootबुद्धि-जीविन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समासः—बुद्ध्या जीवति इति (तृतीया-तत्पुरुष/उपपद)

Sanatkumara (teaching Narada)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: vira

FAQs

It warns that faith placed in an unworthy support becomes ātmaghāta—self-harm—because it derails discernment (viveka) and leads one away from dharma and liberation.

Bhakti is not blind credulity; it is steady faith anchored in a worthy object—Bhagavān and sādhus. The verse implies that misdirected trust obstructs true devotion by empowering harmful influences.

The takeaway is ethical discernment rather than a specific Vedāṅga ritual: one should use buddhi (reasoned judgment) to evaluate teachers, teachings, and practices before giving trust.