Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 94

Prāyaścitta for Mahāpātakas and the Sin-destroying Power of Viṣṇu-smaraṇa

विमुक्त एव पापेभ्यो ज्ञेयो विष्णुपरो यतः । नारायणमनांद्यंतं विश्वाकारमनामयम् ॥ ९४ ॥

vimukta eva pāpebhyo jñeyo viṣṇuparo yataḥ | nārāyaṇamanāṃdyaṃtaṃ viśvākāramanāmayam || 94 ||

Nur er soll als wahrhaft von Sünden Befreiter erkannt werden, denn er ist Viṣṇu ergeben—Nārāyaṇa, ohne Anfang und ohne Ende, dessen Gestalt das ganze Universum ist und der frei von allem Leid ist.

विमुक्तःfreed/liberated
विमुक्तः:
कर्तृ-विशेषण (कर्ता-विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootवि-मुच् (धातु) → विमुक्त (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formकृदन्तः—भूतकर्मणि कृदन्त (PPP/क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; adjectival use
एवindeed/only
एव:
सम्बन्ध/निपात (निपातः)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय—निश्चयार्थक/अवधारणार्थक (emphatic particle)
पापेभ्यःfrom sins
पापेभ्यः:
अपादान (अपादानम्)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (अथवा पुंलिङ्ग-प्रयोगः), पञ्चमी (5th/अपादान), बहुवचन
ज्ञेयःto be known/recognized
ज्ञेयः:
विधेय-विशेषण (प्रेडिकेटिव-विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootज्ञा (धातु) → ज्ञेय (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formकृदन्तः—तव्यत्/अनीयर्-अर्थे (gerundive: ‘to be known’), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
विष्णुपरःdevoted to Vishnu/Vishnu-centered
विष्णुपरः:
विधेय-विशेषण (प्रेडिकेटिव-विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootविष्णु + पर (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी/सम्बन्ध: ‘विष्णोः परः’), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
यतःbecause/since
यतः:
हेतु (हेतुः)
TypeIndeclinable
Rootयतस् (अव्यय)
Formअव्यय—हेतौ (causal indeclinable: ‘because/since’)
नारायणम्Narayana
नारायणम्:
कर्म (कर्म)
TypeNoun
Rootनारायण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन
अनादि-अन्तम्without beginning and end
अनादि-अन्तम्:
कर्म-विशेषण (कर्म-विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootअनादि + अन्त (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्व-समास (इतरेतर: ‘अनादिश्च अन्तश्च’ → ‘without beginning and end’), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; adjectival to नारायणम्
विश्व-आकारम्having the form of the universe
विश्व-आकारम्:
कर्म-विशेषण (कर्म-विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootविश्व + आकार (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी/सम्बन्ध: ‘विश्वस्य आकारः’), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; adjectival to नारायणम्
अनामयम्free from disease/blemish
अनामयम्:
कर्म-विशेषण (कर्म-विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootअन्-आमय (प्रातिपदिक)
Formनञ्-प्रत्ययान्त (negated adjective), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; adjectival to नारायणम्

Sanatkumara (teaching Narada)

Vrata: none

Primary Rasa: bhakti

Secondary Rasa: shanta

V
Vishnu
N
Narayana

FAQs

The verse defines true sinlessness as Vishnu-centered devotion: one is considered purified when one takes refuge in Narayana, the eternal and all-pervading Lord.

It presents bhakti as the decisive criterion for purity—being “viṣṇupara” (Vishnu-oriented) is itself the mark of liberation from papa, grounded in contemplation of Narayana’s limitless, cosmic nature.

No specific Vedanga technique is taught in this verse; the practical takeaway is theological discernment (jñeya)—recognizing the liberated person by their unwavering Vishnu-bhakti rather than by external ritual markers.