Previous Verse
Next Verse

Shloka 36

Chapter 89: Bhīma dispatched to protect Ghaṭotkaca amid escalating engagements

ततो युधिष्ठिरो राजा महत्या सेनया वृतः । आवन्त्यौ समरे क्रुद्धावभ्ययात्‌ स परंतपौ,तदनन्तर विशाल सेनासे घिरे हुए राजा युधिष्ठिरने शत्रुओंको तपानेवाले और क्रोधमें भरे हुए विन्द-अनुविन्दपर आक्रमण किया

tato yudhiṣṭhiro rājā mahatyā senayā vṛtaḥ | āvantyau samare kruddhāv abhyayāt sa parantapau ||

Darauf rückte König Yudhiṣṭhira, von einem großen Heer umgeben, in der Schlacht gegen die beiden Fürsten von Avanti—Vindā und Anuvindā—vor, beide zornentbrannt und berühmt als Peiniger ihrer Feinde.

ततःthen, thereafter
ततः:
TypeIndeclinable
Rootततः (तद्-प्रातिपदिकात् निपातः)
Formअव्ययम्
युधिष्ठिरःYudhiṣṭhira
युधिष्ठिरः:
Karta
TypeNoun
Rootयुधिष्ठिर (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
राजाthe king
राजा:
Karta
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
महत्याwith a great (one)
महत्या:
Karana
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिकम्)
Formस्त्रीलिङ्गः, तृतीया, एकवचनम्
सेनयाby/with an army
सेनया:
Karana
TypeNoun
Rootसेना (प्रातिपदिकम्)
Formस्त्रीलिङ्गः, तृतीया, एकवचनम्
वृतःsurrounded
वृतः:
TypeAdjective
Rootवृत (√वृ 'to cover, surround' क्त-प्रत्ययान्त)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
आवन्त्यौthe two Avantis (Vindānuvindau)
आवन्त्यौ:
Karma
TypeNoun
Rootआवन्त्य (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया, द्विवचनम्
समरेin battle
समरे:
Adhikarana
TypeNoun
Rootसमर (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी, एकवचनम्
क्रुद्धौangry (the two)
क्रुद्धौ:
TypeAdjective
Rootक्रुद्ध (√क्रुध् 'to be angry' क्त-प्रत्ययान्त)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया, द्विवचनम्
अभ्ययात्attacked / advanced against
अभ्ययात्:
TypeVerb
Rootअभि-√या (धातुः)
Formलुङ् (अorist), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
सःhe
सः:
Karta
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
परंतपौfoe-scorchers (the two)
परंतपौ:
TypeAdjective
Rootपरंतप (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया, द्विवचनम्

संजय उवाच

S
Sañjaya
Y
Yudhiṣṭhira
V
Vindā
A
Anuvindā
A
Avanti
A
army (senā)

Educational Q&A

The verse highlights kṣatriya-duty in a righteous war: even a king devoted to dharma must act decisively to protect his forces and uphold his cause, meeting aggression with disciplined leadership rather than personal hatred.

Sañjaya reports that Yudhiṣṭhira, backed by a large army, advances to engage the two Avanti princes Vindā and Anuvindā, who are furious and formidable in battle.