Previous Verse
Next Verse

Shloka 6

Indraprastha Prosperity and the Arjuna–Kṛṣṇa Yamunā Excursion (इन्द्रप्रस्थ-वैभवम् तथा यमुनाविहारः)

आनुपूर्व्येण तीर्थानि दृष्टवान्‌ कुरुसत्तम: । नदीं चोत्पलिनीं रम्यामरण्यं नैमिषं प्रति,भारत! फिर उस यात्रामें कुरुश्रेष्ठ धनंजयने क्रमशः अनेक तीर्थोका तथा नैमिषारण्यतीर्थमें बहनेवाली रमणीय उत्पलिनी नदी, नन्‍्दा, अपरनन्दा, यशस्विनी कौशिकी (कोसी), महानदी, गयातीर्थ और गंगाजीका भी दर्शन किया

ānu-pūrvyena tīrthāni dṛṣṭavān kurusattamaḥ | nadīṃ cotpalinīṃ ramyām araṇyaṃ naimiṣaṃ prati, bhārata |

Vaiśampāyana sprach: Daraufhin besuchte Dhanañjaya, der Beste der Kurus, der rechten Reihenfolge gemäß viele heilige Furten; und auf dem Weg zum Wald von Naimiṣa, o Bhārata, erblickte er auch den lieblichen Fluss Utpalinī.

आनुपूर्व्येणin due order, sequentially
आनुपूर्व्येण:
Karana
TypeNoun
Rootआनुपूर्व्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसक, तृतीया, एकवचन
तीर्थानिpilgrimage-places, sacred fords
तीर्थानि:
Karma
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसक, द्वितीया, बहुवचन
दृष्टवान्saw, beheld
दृष्टवान्:
Karta
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) → दृष्टवत् (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूत (परिपूर्ण/कृत), प्रथम, एकवचन, कर्तरि, पुंलिङ्ग
कुरुसत्तमःthe best of the Kurus
कुरुसत्तमः:
Karta
TypeNoun
Rootकुरुसत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
नदीम्a river
नदीम्:
Karma
TypeNoun
Rootनदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
and
:
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
उत्पलिनीम्Utpalinī (name of a river)
उत्पलिनीम्:
Karma
TypeNoun
Rootउत्पलिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
रम्याम्beautiful, delightful
रम्याम्:
TypeAdjective
Rootरम्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अरण्यम्forest
अरण्यम्:
Karma
TypeNoun
Rootअरण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसक, द्वितीया, एकवचन
नैमिषम्Naimiṣa (pertaining to Naimiṣa)
नैमिषम्:
TypeAdjective
Rootनैमिष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसक, द्वितीया, एकवचन
प्रतिtowards, to
प्रति:
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय/उपसर्गवत्)
भारतO Bhārata
भारत:
TypeNoun
Rootभारत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन

वैशम्पायन उवाच

V
Vaiśampāyana
D
Dhanañjaya (Arjuna)
K
Kuru-sattama (epithet)
T
tīrtha (pilgrimage sites)
U
Utpalinī river
N
Naimiṣāraṇya (Naimiṣa forest)
B
Bhārata (addressee)

Educational Q&A

The verse highlights dharmic discipline through orderly pilgrimage: visiting tīrthas in sequence reflects self-control, reverence for sacred tradition, and the pursuit of inner purification rather than mere travel.

Vaiśampāyana narrates that Dhanañjaya (Arjuna), described as the best of the Kurus, proceeds toward Naimiṣāraṇya and, along the way, visits many tīrthas and sees the beautiful river Utpalinī.