Previous Verse
Next Verse

Shloka 96

Narmadā–Tīrtha-Māhātmya: Sequence of Sacred Fords and Their Fruits

गङ्गेश्वरसमीपे तु गङ्गावदनमुत्तमम् / अकामो वा सकामो वा तत्र स्नात्वा तु मानवः / आजन्मजनितैः पापैर्मुच्यते नात्र संशयः

gaṅgeśvarasamīpe tu gaṅgāvadanamuttamam / akāmo vā sakāmo vā tatra snātvā tu mānavaḥ / ājanmajanitaiḥ pāpairmucyate nātra saṃśayaḥ

In der Nähe von Gaṅgeśvara befindet sich das vortrefflichste „Mundtor der Gaṅgā“ (Gaṅgā-vadana). Ob ohne Wunsch oder mit einem bestimmten Wunsch: Wer dort badet, wird von den seit der Geburt angesammelten Sünden befreit—daran besteht kein Zweifel.

गङ्गेश्वरसमीपेnear Gaṅgeśvara
गङ्गेश्वरसमीपे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootगङ्गा-ईश्वर-समীপ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ‘गङ्गेश्वरस्य समीपे’ (षष्ठी-तत्पुरुष)
तुindeed/and
तु:
Sambandha-bodhaka (सम्बन्धबोधक)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; अवधानार्थक particle
गङ्गावदनम्Gaṅgā’s ‘mouth’ (a sacred spot)
गङ्गावदनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगङ्गा-वदन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘गङ्गायाः वदनम्’ (षष्ठी-तत्पुरुष)
उत्तमम्excellent
उत्तमम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootउत्तम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; गङ्गावदनम् इति विशेषणम्
अकामःdesireless
अकामः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootअकाम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; नञ्-समास (अ + काम)
वाor
वा:
Samuccaya/Vikalpa (विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्प (or)
सकामःdesirous
सकामः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसकाम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘स + काम’
वाor
वा:
Samuccaya/Vikalpa (विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्प (or)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Kriya-visheshaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Root√स्ना (धातु) + त्वा (क्त्वान्त अव्यय)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund) — पूर्वक्रिया
तुindeed
तु:
Sambandha-bodhaka (सम्बन्धबोधक)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; अवधानार्थक particle
मानवःa human
मानवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमानव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
आजन्मजनितैःproduced from birth (lifelong)
आजन्मजनितैः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआ-जन्म-जनित (कृदन्त; √जन् (धातु) + क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; ‘आ-जन्म’ (up to birth/from birth) इति अव्ययीभाव-भावार्थः + जनित; पापैः इति विशेषणम्
पापैःby sins
पापैः:
Hetu (हेतु/कारण)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
मुच्यतेis freed
मुच्यते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√मुच् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि प्रयोग (passive)
not
:
Pratishedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation)
अत्रhere/in this matter
अत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक
संशयःdoubt
संशयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसंशय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Traditional narration within the Kurma Purana’s tirtha-mahatmya section (sage-to-sage/puranic narrator voice, presenting the merit of a Ganga tirtha near Gangeśvara).

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

G
Ganga
G
Gangeśvara
G
Ganga-vadana (a Ganga tirtha)

FAQs

Indirectly, by stressing purification: when sins (pāpa) are removed through sacred discipline (tīrtha-snana), the mind becomes fit for Self-knowledge; the verse focuses on preparatory purification rather than defining Ātman.

It highlights tīrtha-snana as a purificatory aid and distinguishes niṣkāma (desireless) and sa-kāma (desire-motivated) approaches—echoing the Kurma Purana’s broader ethic that purity of intention supports higher yogic steadiness and inner clarity.

By locating Ganga’s salvific power ‘near Gangeśvara’ (a Shiva-linked locus) within a Vaishnava Purana, it reflects the Kurma Purana’s integrative vision where Shiva-tirthas and Vishnu’s puranic teaching coexist within one sacred economy of purification.