Previous Verse
Next Verse

Shloka 3

Narmadā-māhātmya: Amarakāṇṭaka, Jāleśvara, Kapilā–Viśalyakaraṇī, and the Supreme Purifying Power of Darśana

युधिष्ठिर उवाच श्रुतास्तु विविधा धर्मास्त्वत्प्रसादान्महामुने / माहात्म्यं च प्रयागस्य तीर्थानि विविधानि च

yudhiṣṭhira uvāca śrutāstu vividhā dharmāstvatprasādānmahāmune / māhātmyaṃ ca prayāgasya tīrthāni vividhāni ca

Yudhiṣṭhira sprach: „O großer Weiser, durch deine Gnade habe ich von vielerlei Dharma gehört; auch von der heiligen Größe Prayāgas und von den mannigfaltigen Tīrthas.“

युधिष्ठिरःYudhiṣṭhira
युधिष्ठिरः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootयुधिष्ठिर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative/1st), एकवचनम्
उवाचsaid
उवाच:
क्रिया (Verb/आख्यात)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्; परस्मैपदम्
श्रुताःheard
श्रुताः:
विशेषण (Qualifier)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु) + क्त (कृदन्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (Past passive participle/क्त), पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; ‘धर्माः’ इत्यस्य विशेषणम्
तुindeed/but
तु:
सम्बन्धसूचक (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्ययम्; निपातः (particle)
विविधाःvarious
विविधाः:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; ‘धर्माः’ इत्यस्य विशेषणम्
धर्माःduties/laws
धर्माः:
कर्ता (Karta/Subject; of implied ‘सन्ति/भवन्ति’)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
त्वत्-प्रसादात्from your grace
त्वत्-प्रसादात्:
अपादान (Apādāna/Source)
TypeNoun
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + प्रसाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (Ablative/5th), एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः: त्वत्-प्रसादः (your favor) → तस्मात् (from that)
महामुनेO great sage
महामुने:
सम्बोधन (Address)
TypeNoun
Rootमहामुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सम्बोधन-विभक्तिः (Vocative), एकवचनम्; कर्मधारयः: महान् मुनिः
माहात्म्यम्the greatness
माहात्म्यम्:
कर्म (Karma/Object; with implied ‘श्रुतम्’)
TypeNoun
Rootमाहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
and
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपातः (conjunction)
प्रयागस्यof Prayāga
प्रयागस्य:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootप्रयाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
तीर्थानिpilgrimage places
तीर्थानि:
कर्म (Karma/Object; with implied ‘श्रुतानि’)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
विविधानिvarious
विविधानि:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; ‘तीर्थानि’ इत्यस्य विशेषणम्
and
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपातः (conjunction)

Yudhiṣṭhira

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: vira

Y
Yudhiṣṭhira
P
Prayāga
T
Tīrtha
M
Mahāmune (the sage addressed)

FAQs

This verse does not directly define Ātman; it frames a dharma-and-tīrtha inquiry, implying that spiritual understanding is approached through śravaṇa (hearing), guidance of sages, and purifying disciplines such as pilgrimage.

No specific yogic technique is stated; the practice emphasized is śravaṇa under a guru-like sage and the dharmic discipline of tīrtha-yātrā, which the Purāṇic tradition treats as preparatory purification supportive of deeper yoga and devotion.

This verse does not explicitly mention Śiva or Viṣṇu; it sets the narrative tone of Purāṇic synthesis by prioritizing dharma, sacred geography, and sage-guided transmission—common ground across Śaiva and Vaiṣṇava frameworks in the Kūrma Purāṇa.