Previous Verse
Next Verse

Shloka 39

Prākṛta Sṛṣṭi and Pralaya: From Pradhāna to Brahmāṇḍa; Trimūrti Samanvaya

यमाहुः पुरुषं हंसं प्रधानात् परतः स्थितम् / हिरण्यगर्भं कपिलं छन्दोमूर्ति सनातनम्

yamāhuḥ puruṣaṃ haṃsaṃ pradhānāt parataḥ sthitam / hiraṇyagarbhaṃ kapilaṃ chandomūrti sanātanam

Man verkündet Ihn als den höchsten Purusha—den Haṃsa—der jenseits von Pradhāna (der uranfänglichen Natur) weilt; als Hiraṇyagarbha, Kapila, den Ewigen, dessen Gestalt selbst Chandas ist—die Veden (Metren und Hymnen).

यम्whom
यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (2nd/द्वितीया), एकवचनम्; सर्वनाम
आहुःthey call/say
आहुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअह् (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), प्रथमपुरुषः (3rd), बहुवचनम्; परस्मैपदम्
पुरुषम्the Person
पुरुषम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपुरुष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
हंसम्the Swan (Hamsa)
हंसम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootहंस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; पुरुषस्य विशेषणरूपेण
प्रधानात्from Pradhāna (primordial matter)
प्रधानात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootप्रधान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (5th/पञ्चमी), एकवचनम्; अपादानार्थे
परतःbeyond
परतः:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपरतस् (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्ययम्; अव्यय-क्रियाविशेषणम् (adverb)
स्थितम्situated/standing
स्थितम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootस्था (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle); नपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘यम्/पुरुषम्’ इत्यस्य विशेषणम्
हिरण्यगर्भम्Hiraṇyagarbha
हिरण्यगर्भम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootहिरण्य + गर्भ (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (हिरण्यस्य गर्भः)
कपिलम्Kapila
कपिलम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकपिल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; नामरूपेण
छन्दोमूर्तिम्the embodiment of the Vedas/metres
छन्दोमूर्तिम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootछन्दस् + मूर्ति (प्रातिपदिक; समास)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (छन्दसां मूर्तिः)
सनातनम्eternal
सनातनम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootसनातन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘यम्/पुरुषम्’ इत्यस्य विशेषणम्

Sūta (narrator) conveying the Purāṇic teaching of the Supreme as described by sages

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

P
Puruṣa
H
Haṃsa
P
Pradhāna
H
Hiraṇyagarbha
K
Kapila
C
Chandas (Vedas)

FAQs

It defines the Supreme as the Puruṣa/Haṃsa who stands beyond Pradhāna (Prakṛti), indicating the Self is transcendental to material causality and is the eternal ground of creation.

The verse implies a Sāṃkhya-Yoga discernment practice: separating Puruṣa (pure consciousness) from Pradhāna (nature). Meditation is oriented toward the Haṃsa principle—abiding in the witness beyond guṇas—aligned with Pāśupata-style transcendence of prakṛtic bonds.

By presenting the one Supreme as the Veda-embodied eternal Lord beyond Prakṛti, it supports the Kurma Purana’s non-sectarian synthesis: the highest reality praised by different names and lineages (including Vedic, Sāṃkhya, and theistic traditions) is ultimately one.