Kaivalya
विविक्तदेशे च सुखासनस्थः शुचिः समग्रीवशिरःशरीरः । अन्त्याश्रमस्थः सकलेन्द्रियाणि निरुध्य भक्त्या स्वगुरुं प्रणम्य ॥५॥
विविक्त-देशे च सुख-आसन-स्थः । शुचिः सम-ग्रीव-शिरः-शरीरः । अन्त्य-आश्रम-स्थः सकल-इन्द्रियाणि । निरुध्य भक्त्या स्व-गुरुम् प्रणम्य ॥५॥
viviktadeśe ca sukhāsanasthaḥ śuciḥ samagrīvaśiraḥśarīraḥ | antyāśramasthaḥ sakalendriyāṇi nirudhya bhaktyā svaguruṃ praṇamya ||5||
নির্জন স্থানে সুখাসনে বসে, শুচি হয়ে, গ্রীবা-শির-শরীর সমভাবে স্থির রেখে; অন্ত্যাশ্রমে (সন্ন্যাসে) প্রতিষ্ঠিত সাধক সকল ইন্দ্রিয় সংযত করে ভক্তিভরে নিজের গুরুকে প্রণাম করুক।
And, seated on a comfortable posture in a secluded place—pure, with neck, head, and body held erect—abiding in the final stage of life (renunciation), having restrained all the senses, and having bowed to one’s own teacher with devotion—