Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 13

तस्मात्कलियुगे विप्रा नान्यत्र प्राप्यते हरिः । यदि कार्य्यं हि कृष्णेन तत्र गच्छत मा चिरम्

tasmātkaliyuge viprā nānyatra prāpyate hariḥ | yadi kāryyaṃ hi kṛṣṇena tatra gacchata mā ciram

অতএব, হে ব্রাহ্মণগণ, কলিযুগে অন্যত্র হরি সহজে প্রাপ্য নন। কৃষ্ণের দ্বারা যদি কোনো পবিত্র কার্য সাধন করতে হয়, তবে সেখানে যাও—বিলম্ব কোরো না।

तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (तस्मात्-प्रयोगः), हेतौ/तस्मात् = ‘therefore’ (ablatival adverb)
कलि-युगेin the Kali age
कलि-युगे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकलियुग (प्रातिपदिक; कलि + युग)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; अधिकरणे (locative)
विप्राःO brāhmaṇas
विप्राः:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; संबोधनार्थे/सम्बोधन-प्रयोगः (vocative sense)
not
:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation particle)
अन्यत्रelsewhere
अन्यत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअन्यत्र (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक (adverb of place)
प्राप्यतेis obtained
प्राप्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + आप् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (passive)
हरिःHari (Viṣṇu)
हरिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; कर्तृस्थाने (logical subject of passive)
यदिif
यदि:
Sambandha (Condition/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयदि (अव्यय)
Formअव्यय, शर्तार्थक (conditional particle)
कार्य्यम्a need/purpose
कार्य्यम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootकार्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; ‘कार्यं’ = purpose/need (predicate/accusative of purpose)
हिindeed
हि:
Sambandha (Emphasis/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय, निपात (emphatic/indeed)
कृष्णेनwith/through Kṛṣṇa
कृष्णेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootकृष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; साधन/सहकारि (instrumental: ‘with/through Kṛṣṇa’)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक (adverb of place)
गच्छतgo (you all)
गच्छत:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
माdo not
मा:
Pratiṣedha (Prohibition/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootमा (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (prohibitive particle)
चिरम्long (delay)
चिरम्:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootचिर (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-प्रयोग/क्रियाविशेषण (adverbial accusative: ‘for long’)

Prahlāda (contextual)

Tirtha: Dvārakā-kṣetra

Type: kshetra

Listener: viprāḥ (brāhmaṇas)

Scene: A teacher addressing assembled brāhmaṇas, pointing toward the western sea where Dvārakā lies; pilgrims prepare to depart immediately, carrying minimal belongings, faces resolved.

K
Kali-yuga
V
Vipra (brāhmaṇas)
H
Hari (Kṛṣṇa)
D
Dvārakā/Prabhāsa (implied ‘there’)

FAQs

In Kali-yuga, the Purāṇa highlights specific kṣetras as especially effective for realizing Hari; timely pilgrimage and devotion are urged.

Dvārakā (and its sacred environs in Prabhāsa-khaṇḍa) as the privileged place to seek Kṛṣṇa/Hari.

A direct instruction to undertake pilgrimage (‘go there without delay’); no specific dāna/snānā rule is stated in this verse.