Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Rudra Samhita, Shloka 13

हिरण्यनेत्रस्य तपः — Hiraṇyanetra’s Austerity and the Boon

ब्रह्मोवाच । दैत्येन्द्र सर्वं भविता तदेतद्विनाशहेतुं च गृहाण किंचित् । यस्मान्न जातो न जनिष्यते वा यो न प्रविष्टो मुखमंतकस्य

brahmovāca | daityendra sarvaṃ bhavitā tadetadvināśahetuṃ ca gṛhāṇa kiṃcit | yasmānna jāto na janiṣyate vā yo na praviṣṭo mukhamaṃtakasya

ব্রহ্মা বললেন— হে দৈত্যেন্দ্র, এ সবই তেমনই ঘটবে। তবে বিনাশের একটি কারণও জেনে রাখো: যিনি জন্মাননি, জন্মাবেনও না, এবং যিনি কখনও অন্তকের মুখে প্রবেশ করেননি—সেই পরমেশ্বরের বিরোধ করলেই সর্বনাশ ঘটে।

ब्रह्माBrahmā
ब्रह्मा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति, एकवचन; कर्ता (speaker)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (perfect); प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
दैत्य-इन्द्रO lord of the Daityas
दैत्य-इन्द्र:
Sambodhana (सम्बोधनम्)
TypeNoun
Rootदैत्य + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सम्बोधन (vocative/सम्बोधन), एकवचन; संबोधन
सर्वम्everything; all
सर्वम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया विभक्ति, एकवचन; कर्म/विषय (object/content of statement)
भविताwill happen; will come to pass
भविता:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formकृदन्त; लृट्-भावार्थे ‘भवितृ’ (periphrastic future/agent-noun used as future); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘will be/will happen’ अर्थे
तत्that
तत्:
Karma (कर्म/content)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; निर्देश (deictic)
एतत्this
एतत्:
Karma (कर्म/content)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; निर्देश
विनाश-हेतुम्cause of destruction
विनाश-हेतुम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootविनाश + हेतु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति, एकवचन; कर्म (object of ‘गृहाण’)
and
:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (conjunction)
गृहाणtake; accept
गृहाण:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु)
Formलोट्-लकार (imperative); मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद
किञ्चित्something; a certain thing
किञ्चित्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति, एकवचन; अनिश्चित-परिमाणवाचक (indefinite pronoun)
यस्मात्from whom
यस्मात्:
Apadana (अपादानम्)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग; पञ्चमी विभक्ति, एकवचन; सम्बन्ध/हेतु (ablative: ‘from whom/wherefrom’)
not
:
Sambandha (सम्बन्धः/negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation particle)
जातःborn
जातः:
Karta (कर्ता/relative subject)
TypeVerb
Rootजन् (धातु)
Formकृदन्त; क्त-प्रत्ययान्त (past participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘born’
not
:
Sambandha (सम्बन्धः/negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध
जनिष्यतेwill be born
जनिष्यते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootजन् (धातु)
Formलृट्-लकार (simple future); प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
वाor
वा:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थक
यःwho
यः:
Karta (कर्ता/relative subject)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति, एकवचन; सम्बन्ध (relative pronoun; subject)
not
:
Sambandha (सम्बन्धः/negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध
प्रविष्टःentered
प्रविष्टः:
Karta (कर्ता/relative subject)
TypeVerb
Rootप्र-विश् (धातु)
Formकृदन्त; क्त-प्रत्ययान्त (past participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘entered’
मुखम्mouth
मुखम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति, एकवचन; कर्म (object of ‘प्रविष्टः’)
अन्तकस्यof Antaka (Death)
अन्तकस्य:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeNoun
Rootअन्तक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी विभक्ति, एकवचन; सम्बन्ध (genitive)

Brahma

Tattva Level: pati

Shiva Form: Sadāśiva

Role: teaching

B
Brahma
A
Antaka (Death/Yama)
D
Daityendra (king of demons)
S
Shiva (implied as the deathless Supreme)

FAQs

It points to Shiva as the unborn and death-transcending Supreme (Pati). In Shaiva Siddhanta terms, the soul bound by pāśa fears death, but the Lord is beyond it; turning against Him becomes the seed of one’s downfall.

Though Shiva is described here in transcendent terms (unborn, beyond Death), devotees approach that same reality through Saguna forms—especially the Śiva-liṅga—where the formless Lord is worshipped with form for grace and protection.

Contemplate Shiva as the conqueror of death (Mṛtyuñjaya) and take refuge in japa—especially the Pañcākṣarī “Om Namaḥ Śivāya”—with devotion; this aligns the mind away from fear and toward the Lord’s protecting grace.