HomeRamayanaBala KandaSarga 74Shloka 19

Shloka 19

तस्मिंस्तमसि घोरे तु भस्मच्छन्नेव सा चमू:।।1.74.17।।ददर्श भीमसङ्काशं जटामण्डलधारिणम्। भार्गवं जामदग्न्यं तं राजराजविमर्दिनम्।।1.74.18।।कैलासमिव दुर्धर्षं कालाग्निमिव दुस्सहम्। ज्वलंतमिव तेजोभिर्दुर्निरीक्ष्यं पृथग्जनै:।।1.74.19।।स्कन्धे चासज्य परशुं धनुर्विद्युद्गणोपमम् । प्रगृह्य शरमुख्यं च त्रिपुरघ्नं यथा शिवम्।।1.74.20।।

kailāsam iva durdharṣaṃ kālāgnim iva dussaham | jvalantam iva tejobhir durnirīkṣyaṃ pṛthagjanaiḥ ||

তিনি কৈলাস পর্বতের ন্যায় অদম্য, প্রলয়কালের অগ্নির ন্যায় অসহ্য; তেজে জ্বলন্তের মতো, সাধারণ লোকের পক্ষে দৃষ্টিগোচর করাও দুরূহ ছিলেন।

कच्चित्surely? (I hope)
कच्चित्:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootकच्चित् (अव्यय)
Formप्रश्नार्थक-निपात (interrogative particle: is it possible that...?)
पितृवधामर्षीenraged at his father's killing
पितृवधामर्षी:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootपितृ + वध + अमर्षिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (पितुः वधः) + तत्पुरुषः (तस्मिन् अमर्षः यस्य = enraged at); विशेषण (implicit) सः (भार्गवः)
क्षत्रम्the kṣatriya class
क्षत्रम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootक्षत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; जातिवाचक
not
:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation)
उत्सादयिष्यतिwill exterminate
उत्सादयिष्यति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootउत्-√सद् (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; उपसर्ग उत्; अर्थः: will exterminate
पूर्वम्formerly
पूर्वम्:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootपूर्वम् (अव्यय/प्रातिपदिक-नपुंसक)
Formकालवाचक-अव्यय (formerly/before)
क्षत्रवधम्slaughter of kṣatriyas
क्षत्रवधम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootक्षत्र + वध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (क्षत्रस्य वधः)
कृत्वाhaving done
कृत्वा:
Kriya (क्रिया-अनुबंध/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Root√कृ (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययभाव (gerund) from √कृ; अर्थः: having done
गतमन्युःwhose anger has subsided
गतमन्युः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootगत (कृदन्त) + मन्यु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः (गतः मन्युः यस्य = whose anger has gone)
गतज्वरःfree from distress
गतज्वरः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootगत (कृदन्त) + ज्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः (गतः ज्वरः यस्य = whose fever/affliction has gone)
क्षत्रस्यof the kṣatriyas
क्षत्रस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootक्षत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन
उत्सादनम्extermination
उत्सादनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootउत्-√सद् (धातु)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; भाववाचक-नाम (action noun) from √सद् with उत्; अर्थः: extermination
भूयःagain
भूयः:
Sambandha (सम्बन्ध/adverbial)
TypeIndeclinable
Rootभूयः (अव्यय)
Formपुनरर्थक-अव्यय (again)
not
:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय
खलुindeed
खलु:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootखलु (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक/सम्भावनार्थक-निपात (indeed/surely)
अस्यof him
अस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
चिकीर्षितम्intended (to do)
चिकीर्षितम्:
Kriya (क्रिया-विशेषण/Predicate)
TypeAdjective
Root√कृ (धातु)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; desiderative (सन्नन्त) base चिकीर्ष् (to wish to do) + क्त-प्रत्ययान्त (PPP) used predicatively: 'intended/desired'

In that dreadful darkness while the army looked as if covered with ashes, king Dasaratha encountered the repressor of kings, descendant of Bhrugu and son of Jamadagni with a terrible crown of matted hair, inaccessible like Kailasa mountain and unendurable like the fire at the time of dissolution. The laymen gazing at his blazing energy,hanging an axe on his shoulder and holding a bow in his hand which flashed like lighning and the principal arrow he looked like Siva at the time of slaying of Tripura.

K
Kailāsa
K
Kālāgni
P
Paraśurāma (implied by surrounding passage 1.74.18–20)

FAQs

The verse highlights tapas and tejas as moral-spiritual force: power becomes dharmically meaningful when rooted in ascetic discipline, not in arrogance or harm.

On the return from Mithilā, the party encounters Paraśurāma; the narration emphasizes his terrifying, otherworldly presence.

Tapas-born tejas (ascetic potency) that commands reverence and caution from ordinary people.