Next Verse

Shloka 1

The Slaying of Bala–Nāmuci

व्यास उवाच । एतच्छ्रुत्वा तु दैत्येंद्रो हिरण्याक्षो महाबलः । सरोषश्चातिताम्राक्षो ह्यसुरानादिदेश ह

vyāsa uvāca | etacchrutvā tu daityeṃdro hiraṇyākṣo mahābalaḥ | saroṣaścātitāmrākṣo hyasurānādideśa ha

ব্যাস বললেন—এ কথা শুনে মহাবলী দৈত্যেন্দ্র হিরণ্যাক্ষ ক্রোধে রক্তচক্ষু হয়ে অসুরদের আদেশ দিল।

व्यासःVyāsa
व्यासः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootव्यास (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (परोक्शभूत/Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
एतत्this
एतत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्म (object of श्रुत्वा)
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (absolutive/gerund), ‘having heard’
तुthen/indeed
तु:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/अन्वयार्थक-अव्यय (particle: but/indeed)
दैत्य-इन्द्रःlord of the Daityas
दैत्य-इन्द्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदैत्य (प्रातिपदिक) + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (दैत्यानाम् इन्द्रः), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
हिरण्य-अक्षःHiraṇyākṣa
हिरण्य-अक्षः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहिरण्य (प्रातिपदिक) + अक्ष (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (हिरण्यसदृशम् अक्षं यस्य/हिरण्याक्षः as proper name), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
महा-बलःvery strong, mighty
महा-बलः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा (प्रातिपदिक) + बल (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (महद् बलम् यस्य), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषणम्
स-रोषःangry
स-रोषः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस (उपसर्ग/सह) + रोष (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि (रोषः अस्य अस्ति), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषणम्
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
अति-ताम्र-अक्षःwith exceedingly reddish eyes
अति-ताम्र-अक्षः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअति (अव्यय/उपसर्ग) + ताम्र (प्रातिपदिक) + अक्ष (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (अतिताम्राणि अक्षीणी यस्य), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषणम्
हिindeed
हि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिश्चय/कारणार्थक-अव्यय (particle: indeed/for)
असुरान्the Asuras
असुरान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअसुर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन
आदिदेशcommanded, ordered
आदिदेश:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआ-दिś् (धातु)
Formलिट् (परोक्शभूत/Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
(indeed/then)
:
Sambandha (Discourse marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootह (अव्यय)
Formस्मरण/वृत्तान्तसूचक-अव्यय (narrative particle)

Vyāsa

Primary Rasa: raudra

Secondary Rasa: vira

Sandhi Resolution Notes: एतच्छ्रुत्वा → एतत् + श्रुत्वा; दैत्येंद्रो → दैत्यः + इन्द्रः; सरोषश्च → सरोषः + च; चातिताम्राक्षो → च + अतिताम्राक्षः; ह्यसुरान् → हि + असुरान्.

V
Vyāsa
H
Hiraṇyākṣa
D
Daityas
A
Asuras

FAQs

The speaker is Vyāsa, who frames the episode as a narrated account, moving the story forward by describing Hiraṇyākṣa’s reaction and actions.

It is a conventional Purāṇic marker of intense wrath and imminent action, signaling a shift from hearing to commanding and mobilizing.

The verse subtly contrasts impulsive, anger-driven leadership with reflective restraint: anger becomes the trigger for coercive action and conflict escalation.