Previous Verse
Next Verse

Shloka 85

Śāpaprāpti (Receiving a Curse) — Mohinī Narrative

स एवमुक्त्वा नृपते द्विजेंद्रः संगृह्य पाणौ सलिलं च तीव्रम् । क्रोधेन संवीक्ष्य विधिप्रसूतां चिक्षेप तन्मूर्घ्न्यनलप्रकाशम् ॥ ८४ ॥

sa evamuktvā nṛpate dvijeṃdraḥ saṃgṛhya pāṇau salilaṃ ca tīvram | krodhena saṃvīkṣya vidhiprasūtāṃ cikṣepa tanmūrghnyanalaprakāśam || 84 ||

হে রাজন! এ কথা বলে ব্রাহ্মণশ্রেষ্ঠ করতলে জল সংগ্রহ করলেন; তারপর ক্রোধে বিধিপ্রসূতা সেই কন্যার দিকে তাকিয়ে, অগ্নির মতো দীপ্ত সেই জল তার মস্তকে নিক্ষেপ করলেন।

सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन
एवम्thus
एवम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय, प्रकारवाचक क्रियाविशेषण (manner adverb)
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootवच् (धातु) + क्त्वा (कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive), पूर्वकालक्रिया ‘कथयित्वा’
नृपतेO king
नृपते:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootनृपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन विभक्ति (8th/सम्बोधन), एकवचन
द्विज-इन्द्रःthe best of the twice-born (chief Brahmin)
द्विज-इन्द्रः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक) + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष-समास ‘द्विजानाम् इन्द्रः’
संगृह्यhaving taken/collected
संगृह्य:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootसम्-ग्रह् (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund/absolutive, ल्यप्), ‘गृहीत्वा’
पाणौin (his) hand
पाणौ:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपाणि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति, एकवचन
सलिलम्water
सलिलम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसलिल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन
and
:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयार्थक
तीव्रम्fierce/powerful
तीव्रम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतीव्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; ‘सलिलम्’ इत्यस्य विशेषणम्
क्रोधेनwith anger
क्रोधेन:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootक्रोध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया विभक्ति, एकवचन
संवीक्ष्यhaving looked at
संवीक्ष्य:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootसम्-वीक्ष् (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund/absolutive, ल्यप्), ‘दृष्ट्वा/निरीक्ष्य’
विधि-प्रसूताम्her who was produced by fate/ordinance
विधि-प्रसूताम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootविधि (प्रातिपदिक) + प्रसूता (प्रातिपदिक/कृदन्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष-समास ‘विधिना प्रसूता’ (born of/produced by ordinance)
चिक्षेपthrew/cast
चिक्षेप:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootक्षिप् (धातु)
Formलिट् (perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तत्that
तत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; ‘अनलप्रकाशम्’ इत्यस्य निर्देशः
मूर्ध्निon the head
मूर्ध्नि:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमूर्धन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति, एकवचन
अनल-प्रकाशम्a fire-like radiance/flame
अनल-प्रकाशम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअनल (प्रातिपदिक) + प्रकाश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष-समास ‘अनलस्य प्रकाशः’

Narrator (Purāṇic recitation voice addressing a king; likely Sūta-style narration within Uttara-Bhāga)

Vrata: none

Primary Rasa: raudra

Secondary Rasa: adbhuta

B
Brahmā (Vidhi)
D
Dvijendra (a foremost Brāhmaṇa)
N
Nṛpati (King)

FAQs

It illustrates the Purāṇic theme that a brāhmaṇa’s tejas (spiritual potency) becomes consequential when joined with ritual acts (here, water held in the palm), showing how inner states like anger can manifest as tangible karmic force.

By contrast: the verse depicts krodha-driven power rather than devotion-driven purity, implicitly teaching that spiritual power should be governed by dharma and sattva—qualities cultivated through bhakti, japa, and restraint.

Ritual praxis is implied: holding water in the palm is a recognized karmakāṇḍa gesture used in saṅkalpa, śāpa/anuśāsana, and formal declarations—reflecting Kalpa (Vedāṅga) conventions of rite and procedure.