Previous Verse
Next Verse

Shloka 13

Kāṣṭhīla-Upākhyāna: Rākṣasī, Spear-Śakti, and Kāśī as Śakti-kṣetra

शक्तिक्षेत्रं च तां प्राहुः पुण्यं पापक्षयंकरम् । या गृहं त्रिपुरारेश्च पञ्चगव्यूतिसंस्थिता ॥ १३ ॥

śaktikṣetraṃ ca tāṃ prāhuḥ puṇyaṃ pāpakṣayaṃkaram | yā gṛhaṃ tripurāreśca pañcagavyūtisaṃsthitā || 13 ||

সেই স্থানকে ‘শক্তিক্ষেত্র’ বলা হয়—তা পুণ্যময় ও পাপক্ষয়কারী; কারণ তা ত্রিপুরারেশের গৃহ, পাঁচ গব্যূতির পরিধির মধ্যে অবস্থিত।

शक्ति-क्षेत्रम्the field/region of Śakti
शक्ति-क्षेत्रम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशक्ति (प्रातिपदिक) + क्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया विभक्ति (1st/2nd), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (शक्तेः क्षेत्रम्)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
ताम्her/that (f.)
ताम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति (2nd), एकवचन; सर्वनाम
प्राहुःthey have said/called
प्राहुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + अह् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), बहुवचन; परस्मैपद
पुण्यम्holy/meritorious
पुण्यम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया विभक्ति, एकवचन; विशेषण (to शक्तिक्षेत्रम्)
पाप-क्षयम्-करम्causing the destruction of sin
पाप-क्षयम्-करम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपाप (प्रातिपदिक) + क्षय (प्रातिपदिक) + कर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (पापस्य क्षयः) + उपपद-तत्पुरुषः (क्षयं करोति)
याwhich (she)
या:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति (1st), एकवचन; सम्बन्धसूचक (relative pronoun)
गृहम्house/abode
गृहम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootगृह (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया विभक्ति, एकवचन
त्रिपुरारेःof Tripurāri (Śiva)
त्रिपुरारेः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootत्रिपुरारि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी विभक्ति (6th), एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
पञ्च-गव्यूति-संस्थिताsituated at (a distance of) five gavyūtis
पञ्च-गव्यूति-संस्थिता:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपञ्च (संख्या-प्रातिपदिक) + गव्यूति (प्रातिपदिक) + सम् + स्था (धातु)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; कृदन्त (क्त/क्तवत्-प्रत्ययान्त, ‘संस्थित’ = स्थित); तत्पुरुषः (पञ्चगव्यूत्यां संस्थिता)

Sage Sanatkumara (in dialogue with Narada)

Vrata: none

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

S
Shakti
T
Tripuraresha (Shiva)

FAQs

It identifies a specific sacred site as a Śakti-kṣetra and states its core phala (fruit): it generates puṇya and destroys pāpa, because it is directly connected with the deity’s abode (Tripurāreśa).

Bhakti here is expressed through tīrtha-sevā and deity-centered reverence: honoring a place sanctified by the divine presence is presented as a direct means to purification and merit.

It uses traditional sacred geography and measurement (gavyūti) to define the tīrtha’s extent—practical knowledge relevant to pilgrimage mapping, ritual boundary (kṣetra-maryādā), and tīrtha-parikrama.