Nityaklinnā Tripurā Sādhana and the Jvālāmukhī-Krama
ऽध्यायः भैरव उवाच / नित्यक्लिन्नामथो वक्ष्ये त्रिपुरां भुक्तिमुक्तिदाम् / ॐ ह्रीं आगच्छ देवि ऐं ह्रीं ह्रीं रेखाकारणम् / ॐ ह्रीं क्लेदिनी भं नमः मदनक्षोभिणा तथा / ऐ यं यं क्रीं वा गुणरेखया ह्रीं मदनान्तरे च / ऐं ह्रीं ह्रीं च निरञ्जना वागति मदनान्तरेखे खनेत्रावलीति च / वेगवति महाप्रेतासनाय च पूजयेत् / ॐ ह्रीं क्रैं नैं क्रैं नित्यं मदद्रवे क्रीं नमः / ऐं ह्रीं त्रिपुरायै नमः / ॐ ह्रीं क्रीं पश्चिमवक्त्रं ॐ ऐं ह्रीं ह्रीं च तथोत्तरम् / ऐं ह्रीं दक्षिणमूर्ध्वंवक्त्रं तु पश्चिमम् / ॐ ह्रीं पाशाय क्रीं अङ्कुशाय ऐं कपालाय नमः / आद्यं भयं ऐं ह्रीं च तथा शिरः तथा शिखायै कवचे / ऐं ह्रीं क्रीं अस्त्रायफट्
'dhyāyaḥ bhairava uvāca / nityaklinnāmatho vakṣye tripurāṃ bhuktimuktidām / oṃ hrīṃ āgaccha devi aiṃ hrīṃ hrīṃ rekhākāraṇam / oṃ hrīṃ kledinī bhaṃ namaḥ madanakṣobhiṇā tathā / ai yaṃ yaṃ krīṃ vā guṇarekhayā hrīṃ madanāntare ca / aiṃ hrīṃ hrīṃ ca nirañjanā vāgati madanāntarekhe khanetrāvalīti ca / vegavati mahāpretāsanāya ca pūjayet / oṃ hrīṃ kraiṃ naiṃ kraiṃ nityaṃ madadrave krīṃ namaḥ / aiṃ hrīṃ tripurāyai namaḥ / oṃ hrīṃ krīṃ paścimavaktraṃ oṃ aiṃ hrīṃ hrīṃ ca tathottaram / aiṃ hrīṃ dakṣiṇamūrdhvaṃvaktraṃ tu paścimam / oṃ hrīṃ pāśāya krīṃ aṅkuśāya aiṃ kapālāya namaḥ / ādyaṃ bhayaṃ aiṃ hrīṃ ca tathā śiraḥ tathā śikhāyai kavace / aiṃ hrīṃ krīṃ astrāyaphaṭ
ভৈরব বললেন—এখন আমি নিত্যক্লিন্না ত্রিপুরার মন্ত্র ও পূজাবিধান বলছি, যিনি ভোগ ও মোক্ষ—উভয়ই দান করেন। “ওঁ হ্রীং—এসো দেবী; ঐং হ্রীং হ্রীং—রেখা-কারণ (গূঢ় রেখার উৎস)। ওঁ হ্রীং—হে ক্লেদিনী, ভং—নমঃ; হে মদনক্ষোভিণী, তদ্রূপ। ‘ঐ যং যং ক্রীং’ অথবা নির্দিষ্ট গুণ-রেখায়, মদনের অন্তররেখায় হ্রীং স্থাপন করে; তিনি ‘ঐং হ্রীং হ্রীং’ নিরঞ্জনা, ‘বাগতি’, এবং মদনান্তররেখায় ‘খনেত্রাবলী’ নামেও কীর্তিতা। মহাপ্রেতাসনে অধিষ্ঠিতা বেগবতীকে পূজা করবে। ‘ওঁ হ্রীং ক্রৈং নৈং ক্রৈং’ নিত্য; ‘ক্রীং’—আনন্দ-মদধারায় নমস্কার। ‘ঐং হ্রীং’—ত্রিপুরায়ৈ নমঃ। ‘ওঁ হ্রীং ক্রীং’—পশ্চিম মুখ; ‘ওঁ ঐং হ্রীং হ্রীং’—উত্তর; ‘ঐং হ্রীং’—দক্ষিণ ও ঊর্ধ্ব মুখ, এবং পুনরায় পশ্চিম। ‘ওঁ হ্রীং’—পাশে; ‘ক্রীং’—অঙ্কুশে; ‘ঐং’—কপালে নমঃ। আদ্য রক্ষা—ভয়নিবারণে ‘ঐং হ্রীং’, শিরে, শিখায়, কবচে; এবং অস্ত্রে ‘ঐং হ্রীং ক্রীং’—ফট্।”
Bhairava
Concept: Tripurā as bhukti-mukti-pradā: worldly fulfillment and liberation arise from disciplined mantra-upāsanā and inner-line (rekhā) contemplation.
Vedantic Theme: Upāsanā leading to antaḥkaraṇa-śuddhi; the Goddess as śakti of consciousness—liberation through identity-shift from fear to mantra-protected awareness.
Application: If practiced within a legitimate lineage: maintain mantra-śuddhi (pronunciation, nyāsa, dik-bandhana), cultivate steadiness and ethical restraint; interpret ‘preta-āsana’ inwardly as fear/ego mastered rather than sensationalism.
Primary Rasa: adbhuta
Secondary Rasa: bhayanaka
Type: ritual maṇḍala / śmaśāna-coded seat symbolism
Related Themes: Garuda Purana (Uttara/Preta-kalpa sections): general emphasis on mantra, protection, and post-death rites (broad thematic link, not a direct parallel verse)
This verse presents Nityaklinnā as Tripurā who grants both bhukti (worldly fulfillment) and mukti (liberation), indicating a ritual-mantric path that integrates prosperity with spiritual release.
Rather than describing preta-journey or Yama’s realm, this passage focuses on śakti-mantra and protective rites (kavaca/astra), implying inner purification and safeguarding of consciousness as a spiritual discipline.
Use it as a reminder that spiritual practice should include both devotion and disciplined protection of speech, mind, and conduct; if performing mantra/nyāsa, do so under competent guidance and with ethical restraint.