तावच्छत्रुभयं पुंसां गृहभंगं च मूर्खता । भक्त्या न पश्यति नरो यावत्कृष्णप्रियां कलौ
tāvacchatrubhayaṃ puṃsāṃ gṛhabhaṃgaṃ ca mūrkhatā | bhaktyā na paśyati naro yāvatkṛṣṇapriyāṃ kalau
যেতিয়ালৈকে কলিযুগত ভক্তিভাৱে নৰে কৃষ্ণপ্ৰিয়া ৰুক্মিণীৰ দৰ্শন নকৰে, তেতিয়ালৈকে লোকসকলৰ শত্রুভয়, গৃহভংগ আৰু মোহজনিত মূৰ্খতা নাশ নোহোৱাকৈ থাকে।
Sūta (deduced: Prabhāsa-khaṇḍa narration style)
Devotion is framed as the remedy for social fear, domestic collapse, and inner ignorance.
Dvārakā in the Dvārakā-māhātmya narrative.
No ritual details here; the emphasis is on bhakti and darśana.