Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 47

भूयो यदि दिवेशानामाधिपत्यं प्रवांछसि । अपि मन्दोऽपि मूर्खोऽपि क्रियाहीनोऽपि वा द्विजः । नावज्ञेयो बुधैः क्वापि लोकद्वय मभीप्सुभिः

bhūyo yadi diveśānāmādhipatyaṃ pravāṃchasi | api mando'pi mūrkho'pi kriyāhīno'pi vā dvijaḥ | nāvajñeyo budhaiḥ kvāpi lokadvaya mabhīpsubhiḥ

“যদি তুমি পুনৰ দেৱেশ্বৰসকলৰ ওপৰত আধিপত্য কামনা কৰা, তেন্তে এই কথা জানিবা— ব্ৰাহ্মণ মন্দ হ’লেও, মূৰ্খ হ’লেও, বা ক্ৰিয়াহীন হ’লেও, দুয়ো লোকৰ মঙ্গল কামনা কৰা বুদ্ধিমানসকলে কেতিয়াও ক’তো তেওঁক অৱজ্ঞা নকৰিব।”

भूयःagain/further
भूयः:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootभूयस् (अव्यय/क्रियाविशेषण)
Formअव्यय; पुनरर्थक क्रियाविशेषण (again/further)
यदिif
यदि:
Hetu/Śarta (Condition marker/शर्त)
TypeIndeclinable
Rootयदि (अव्यय)
Formअव्यय; शर्तसूचक (conditional particle: if)
दिवेशानाम्of the lords of heaven (gods)
दिवेशानाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootदिव + ईश (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (दिवः ईशाः); षष्ठी, बहुवचन, पुल्लिङ्ग
आधिपत्यम्sovereignty
आधिपत्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआधिपत्य (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, एकवचन, नपुंसकलिङ्ग
प्रवाञ्छसिyou desire
प्रवाञ्छसि:
Kriyā (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + वाञ्छ् (धातु)
Formलट् (Present), मध्यमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
अपिeven
अपि:
Sambandha-bodhaka (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अपि-भाव (even/also)
मन्दःdull
मन्दः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमन्द (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन, पुल्लिङ्ग; विशेषणम् (of dvijaḥ)
अपिeven
अपि:
Sambandha-bodhaka (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अपि-भाव (even)
मूर्खःfoolish
मूर्खः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमूर्ख (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन, पुल्लिङ्ग; विशेषणम्
अपिeven
अपि:
Sambandha-bodhaka (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अपि-भाव (even)
क्रियाहीनःdevoid of rites/actions
क्रियाहीनः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्रिया + हीन (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (क्रियायाः हीनः); प्रथमा, एकवचन, पुल्लिङ्ग; विशेषणम्
अपिeven
अपि:
Sambandha-bodhaka (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अपि-भाव (even)
वाor
वा:
Sambandha-bodhaka (Disjunction/विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थक (disjunctive: or)
द्विजःa Brahmin (twice-born)
द्विजः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन, पुल्लिङ्ग
not
:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation)
अवज्ञेयःto be disrespected
अवज्ञेयः:
Vidheyaviśeṣaṇa (Predicate qualifier/विधेयविशेषण)
TypeAdjective
Rootअव + ज्ञा (धातु) + णीयत् (कृदन्त) अवज्ञेय
Formणीयत्-प्रत्ययान्त कृदन्त (gerundive/passive potential: ‘to be despised’); प्रथमा, एकवचन, पुल्लिङ्ग; विधेय-विशेषणम् (predicate adjective of dvijaḥ)
बुधैःby the wise
बुधैः:
Kartr̥/Agent (in passive sense)/कर्तृ (करणेन)
TypeNoun
Rootबुध (प्रातिपदिक)
Formतृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन, पुल्लिङ्ग
क्वापिanywhere
क्वापि:
Deśa-adhikaraṇa (Locative adverbial/देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootक्व (अव्यय) + अपि (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (indefinite locative adverb: anywhere)
लोकद्वयम्the two worlds
लोकद्वयम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootलोक + द्वय (प्रातिपदिक)
Formद्विगु-समास (द्वौ लोकौ); द्वितीया, एकवचन, नपुंसकलिङ्ग
अभीप्सुभिःby those desiring
अभीप्सुभिः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअभि + ईप्सु (प्रातिपदिक; desiderative agent noun)
Formतृतीया, बहुवचन, पुल्लिङ्ग; विशेषणम् (of budhaiḥ: ‘by wise who desire…’)

Vālakhilya sages (munis)

Type: kshetra

Scene: The brāhmaṇas deliver a firm, expansive teaching to Indra: if he seeks regained sovereignty, he must never despise a brāhmaṇa—even if dull, ignorant, or ritually inactive; Indra listens bowed, chastened.

I
Indra (Śakra)
B
Brāhmaṇa (Dvija)
T
The two worlds (lokadvaya)

FAQs

Reverence toward brāhmaṇas is a pillar of dharma; contempt destroys merit and blocks prosperity in this world and the next.

The broader passage is a Tīrthamāhātmya connected with a kuṇḍa and a liṅga; this verse itself stresses dharmic conduct as the prerequisite for divine status.

No specific rite is prescribed; it frames a moral discipline (non-contempt) as necessary for regaining heavenly sovereignty.