Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 20

विष्णो वैकुंठनिलय बाणारे विष्टरश्रवः । विष्वक्सेन विराधारे वनमालिन्वनप्रिय

viṣṇo vaikuṃṭhanilaya bāṇāre viṣṭaraśravaḥ | viṣvaksena virādhāre vanamālinvanapriya

হে বিষ্ণু, বৈকুণ্ঠনিলয়; বাণ বধকাৰী; দূৰ-দূৰান্তলৈ খ্যাত; হে বিষ্বক্সেন; বিরাধ বিনাশক; বনমালা ধাৰণকাৰী; বনপ্ৰিয়!

viṣṇoO Viṣṇu
viṣṇo:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootviṣṇu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचन
vaikuṃṭhanilayaO dweller in Vaikuṇṭha
vaikuṃṭhanilaya:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootvaikuṃṭha (प्रातिपदिक) + nilaya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचन; तत्पुरुषः (वैकुण्ठे निलयः/वैकुण्ठ-निलयः)
bāṇāreO enemy of Bāṇa
bāṇāre:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootbāṇa (प्रातिपदिक) + ari (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचन; तत्पुरुषः (बाणस्य अरिः)
viṣṭaraśravaḥ(he who is) of widespread fame
viṣṭaraśravaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootviṣṭara (प्रातिपदिक) + śravas (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; तत्पुरुषः (विष्टरे श्रवः/यशः यस्य)
viṣvaksenaO Viṣvaksena (one with armies everywhere)
viṣvaksena:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootviṣvak (अव्ययवत्/प्रातिपदिक) + sena (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचन; तत्पुरुषः (विष्वक् सेना यस्य/सर्वतो सेना)
virādhāreO enemy of Virādha
virādhāre:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootvirādha (प्रातिपदिक) + ari (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचन; तत्पुरुषः (विराधस्य अरिः)
vanamālinO wearer of a forest-garland
vanamālin:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootvana (प्रातिपदिक) + mālin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचन; तत्पुरुषः (वनमालां धारयति)
vanapriyaO lover of the forest
vanapriya:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootvana (प्रातिपदिक) + priya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचन; तत्पुरुषः (वनं प्रियं यस्य)

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda → Agastya)

V
Viṣṇu
V
Vaikuṇṭha
B
Bāṇa
V
Viṣvaksena
V
Virādha

FAQs

Hari is remembered as both transcendent (Vaikuṇṭha-dweller) and immanent in sacred narrative—His names carry purifying power through remembrance of His deeds.

The chapter’s frame is Kāśī; this verse itself foregrounds Vaikuṇṭha as Viṣṇu’s divine abode.

No explicit prescription; the practice is devotional chanting/recitation of sanctifying names.