Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 37

गणौ त्वदीयौ किल संभ्रमोद्भ्रमावत्रस्थवृत्तांत विचारकोविदौ । संभ्रांतिमुत्पाद्यपरामसाधून्क्षेत्रात्क्षणं दूरयतस्त्वमुष्मात्

gaṇau tvadīyau kila saṃbhramodbhramāvatrasthavṛttāṃta vicārakovidau | saṃbhrāṃtimutpādyaparāmasādhūnkṣetrātkṣaṇaṃ dūrayatastvamuṣmāt

তোমাৰ দুজন গণ, যিসকলে ইয়াত ঘটা সকলো ঘটনাৰ অনুসন্ধানত নিপুণ, মহা বিভ্ৰান্তি সৃষ্টি কৰে আৰু তোমাৰ আদেশে এক ক্ষণতে এই পবিত্ৰ ক্ষেত্ৰৰ পৰা অযোগ্যসকলক দূৰলৈ খেদাই দিয়ে।

गणौtwo attendants/gaṇas
गणौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्विवचन, प्रथमा
त्वदीयौyour
त्वदीयौ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्वदीय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्विवचन, प्रथमा; सम्बन्धवाचक-विशेषण (‘your’)
किलindeed
किल:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootकिल (अव्यय)
Formनिपात (particle)
संभ्रमोद्भ्रमावत्in agitated confusion
संभ्रमोद्भ्रमावत्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसंभ्रम + उद्भ्रम + वत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे अव्ययवत् प्रयोगः; ‘-वत्’ प्रत्ययान्त विशेषण; समासः (द्वन्द्व/तत्पुरुषभावेन) ‘संभ्रम-उद्भ्रम’ युक्तम्—‘in a state of agitation and confusion’
अत्रस्थstanding here / present here
अत्रस्थ:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootअत्र (अव्यय) + स्थ (स्था धातु, क्त) (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्विवचन, प्रथमा; अव्ययीभाव—‘अत्र स्थितः’ (here-standing), क्त-प्रत्ययान्त
वृत्तान्तthe matter/account
वृत्तान्त:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootवृत्तान्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, एकवचन, द्वितीया (Accusative) (समासपदं ‘वृत्त + अन्त’ इति रूढि)
विचारकोविदौskilled in investigation
विचारकोविदौ:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootविचार + कोविद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्विवचन, प्रथमा; तत्पुरुष—‘विचारे कोविदौ’ (skilled in inquiry)
संभ्रान्तिम्confusion
संभ्रान्तिम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootसंभ्रान्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, एकवचन, द्वितीया
उत्पाद्यhaving produced
उत्पाद्य:
Purvakala-kriya (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootउत् + पद् (धातु) + णिच् (उत्पादयति) → ल्यप् (अव्यय-कृदन्त)
Formक्त्वान्त/ल्यपन्त अव्यय (gerund), पूर्वकालिक क्रिया—‘having produced’
पराम्great
पराम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootपरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, एकवचन, द्वितीया; ‘great/utter’
असाधून्wicked people
असाधून्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootअसाधु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, बहुवचन, द्वितीया
क्षेत्रात्from the sacred field/area
क्षेत्रात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, एकवचन, पञ्चमी (Ablative)
क्षणम्for a moment
क्षणम्:
Adhikarana (Time extent/कालाधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, एकवचन, द्वितीया; कालावधि-अर्थे (accusative of duration)
दूरयतः(they) drive away
दूरयतः:
Kriya (Action)
TypeVerb
Rootदूरय (दूरयति—णिच्, दूरे करोति) (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, द्विवचन
त्वम्you
त्वम्:
Sambodhana/Prayojaka (Addressed entity)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, एकवचन, प्रथमा
उष्मात्from you
उष्मात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, एकवचन, पञ्चमी (Ablative)

A devotee/sage describing the kṣetrapāla’s attendants

Tirtha: Kāśī-kṣetra (protective boundary)

Type: kshetra

Scene: Two fierce yet discerning Śiva-gaṇas patrol the Kāśī-kṣetra, reading the ‘signs’ of conduct; a cloud of confusion rises around impure intruders who are driven away, while sincere pilgrims remain unharmed.

G
Gaṇa (attendants)
K
Kṣetra (Kāśī field)
A
Asādhu (unworthy persons)

FAQs

Holy places are spiritually regulated; purity of conduct is essential, and the kṣetrapāla’s power preserves the sanctity of the kṣetra.

The Kāśī-kṣetra (sacred field), implied by the context of expulsion from “kṣetra.”

No explicit ritual; it conveys a dharmic principle: unfitness (asādhutva) obstructs residence in the kṣetra.