Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 12

विद्यया परितुष्टाय तस्मै द्विजकुमारकौ । विवाहार्थं कृतोद्योगौ धनहीनावशंसताम्

vidyayā parituṣṭāya tasmai dvijakumārakau | vivāhārthaṃ kṛtodyogau dhanahīnāvaśaṃsatām

তেওঁলোকৰ বিদ্যাৰে সন্তুষ্ট হোৱা সেই ৰজাৰ আগত, ধনহীন হ’লেও, সেই দুজন দ্বিজকুমাৰ বিবাহৰ উদ্দেশ্যে উদ্যোগী হোৱা কথা নিবেদন কৰিলে।

विद्ययाby (their) learning
विद्यया:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootविद्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
परितुष्टायto (him) who was pleased
परितुष्टाय:
Sampradāna (Recipient/सम्प्रदान)
TypeAdjective
Rootपरि + तुष् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle); पुल्लिङ्ग, चतुर्थी (4th), एकवचन; तस्मै इत्यस्य विशेषण
तस्मैto him
तस्मै:
Sampradāna (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुल्लिङ्ग, चतुर्थी (4th), एकवचन
द्विजकुमारकौthe two young Brahmins
द्विजकुमारकौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक) + कुमारक (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (द्विजस्य कुमारकौ); पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन
विवाहार्थम्for marriage
विवाहार्थम्:
Prayojana (Purpose adjunct)
TypeIndeclinable
Rootविवाह (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास; द्वितीया-एकवचनरूपेण अव्ययवत् (for the purpose of marriage)
कृतोद्योगौhaving made preparations
कृतोद्योगौ:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootकृत (कृ धातु + क्त) + उद्योग (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (कृतः उद्योगः यस्य); पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन; द्विजकुमारकौ इत्यस्य विशेषण
धनहीनौlacking wealth
धनहीनौ:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootधन (प्रातिपदिक) + हीन (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (धनेन हीनौ / धन-हीनौ); पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन; कृतोद्योगौ इत्यस्य सह विशेषण
अशंसताम्they stated/declared
अशंसताम्:
Kriyā (Main verb)
TypeVerb
Rootशंस् (धातु)
Formलङ् (imperfect), परस्मैपद; प्रथमपुरुष, द्विवचन; नकारार्थे ‘अ-’ उपसर्गः (they declared/said)

Narrator (Purāṇic narrator in Brahmottara-khaṇḍa context)

FAQs

Learning and humility allow one to seek necessary support for dharmic duties without abandoning integrity.

No tīrtha is named; the emphasis is on social dharma and rightful petition.

Marriage (vivāha) is the stated aim; charity is implied by the king’s role but not yet described here.