HomeRamayanaBala KandaSarga 75Shloka 8
Previous Verse
Next Verse

Shloka 8

जामदग्न्य

रामसंवादः — Parashurama Confronts Rama with the Vaishnava Bow

स त्वं धर्मपरो भूत्वा काश्यपाय वसुन्धराम् ।दत्त्वा वनमुपागम्य महेन्द्रकृतकेतन:।।।।

sa tvaṃ dharmaparo bhūtvā kāśyapāya vasundharām | dattvā vanam upāgamya mahendrakṛtaketanaḥ ||

এইদৰে ধৰ্মপৰায়ণ হৈ তুমি কাশ্যপক পৃথিৱী দান দিলা; তাৰ পাছত বনলৈ গৈ মহেন্দ্ৰ পৰ্বতত নিজৰ নিবাস স্থাপন কৰিলা।

सःthat (you)
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘त्वम्’ इत्यस्य निर्देशः
त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन
धर्मपरःdevoted to dharma
धर्मपरः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootधर्म + पर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः (धर्मे परः)
भूत्वाhaving become
भूत्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय-कृदन्त
काश्यपायto Kāśyapa
काश्यपाय:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootकाश्यप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4/Dative), एकवचन
वसुन्धराम्the earth
वसुन्धराम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवसुन्धरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
दत्त्वाhaving given
दत्त्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootदा (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय-कृदन्त
वनम्forest
वनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
उपागम्यhaving gone to
उपागम्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootउप-गम् (धातु)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय-कृदन्त (gerund)
महेन्द्रकृतकेतनःwhose dwelling was made on Mahendra
महेन्द्रकृतकेतनः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहेन्द्र + कृत + केतन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहिः (महेन्द्रे कृतं केतनं यस्य)

By adhering to righteousness in life and having conferred the earth upon Kasyapa, you retired to the forest and made your residence on the Mahendra mountain.

P
Paraśurāma
K
Kāśyapa
F
Forest (vana)
M
Mahendra mountain

FAQs

Dharma includes dāna (rightful giving) and nivṛtti (withdrawal): relinquishing power and choosing restraint can be higher righteousness than domination.

Daśaratha recounts Paraśurāma’s earlier dharmic acts—donating the earth to Kāśyapa and retiring to Mahendra—implying he should remain peaceful now.

Renunciant discipline: the capacity to step back from violence and possession.