Previous Verse
Next Verse

Shloka 5

Adhyaya 22 — शिवानुग्रहः, ब्रह्मतपः, एकादशरुद्राः तथा प्राणतत्त्वम्

तावूचतुर्महात्मानौ संनिरीक्ष्य परस्परम् भगवान् किं तु यत्ते ऽद्य न विज्ञानं त्वया विभो

tāvūcaturmahātmānau saṃnirīkṣya parasparam bhagavān kiṃ tu yatte 'dya na vijñānaṃ tvayā vibho

সেই দুজন মহাত্মাই পৰস্পৰলৈ চাই ক’লে— “হে ভগৱান! হে বিভো, আজি আপোনাৰ ভিতৰত এই সম্যক্ বিবেকজ্ঞান কিয় উদিত নহ’ল?”

ताव् (tāv)those two
ताव् (tāv):
ऊचतुः (ūcatuḥ)said (the two of them)
ऊचतुः (ūcatuḥ):
महात्मानौ (mahātmānau)the two great-souled ones
महात्मानौ (mahātmānau):
संनिरीक्ष्य (saṃnirīkṣya)having looked closely
संनिरीक्ष्य (saṃnirīkṣya):
परस्परम् (parasparam)at each other/mutually
परस्परम् (parasparam):
भगवान् (bhagavān)O Blessed Lord
भगवान् (bhagavān):
किम् तु (kiṃ tu)but/however/indeed
किम् तु (kiṃ tu):
यत् (yat)that/which
यत् (yat):
ते (te)to/for you
ते (te):
अद्य (adya)today/now
अद्य (adya):
न (na)not
न (na):
विज्ञानम् (vijñānam)true knowledge/discriminative realization
विज्ञानम् (vijñānam):
त्वया (tvayā)by you
त्वया (tvayā):
विभो (vibho)O all-pervading mighty one
विभो (vibho):

Two great beings (likely Brahma and Vishnu within Suta’s narration)