Previous Verse
Next Verse

Shloka 47

दक्षयज्ञध्वंसः—वीरभद्रप्रेषणं, देवविष्ण्वोः पराजयः, पुनरनुग्रहः

कल्पयामास वै वक्त्रं लीलया च महान् भवः दक्षो ऽपि लब्धसंज्ञश् च समुत्थाय कृताञ्जलिः

kalpayāmāsa vai vaktraṃ līlayā ca mahān bhavaḥ dakṣo 'pi labdhasaṃjñaś ca samutthāya kṛtāñjaliḥ

মহান ভব (শিৱ) লীলামাত্ৰে তাৰ বাবে মুখ গঢ়ি দিলে। দক্ষও চেতনা পাই উঠি, কৰযোৰে ভক্তিভাৱে থিয় হ’ল।

कल्पयामासfashioned/created
कल्पयामास:
वैindeed
वै:
वक्त्रम्face/mouth
वक्त्रम्:
लीलयाby divine play, effortlessly
लीलया:
and
:
महान्great
महान्:
भवःBhava (Śiva)
भवः:
दक्षःDakṣa
दक्षः:
अपिalso
अपि:
लब्ध-संज्ञःhaving regained awareness/consciousness
लब्ध-संज्ञः:
and
:
समुत्थायrising up
समुत्थाय:
कृत-अञ्जलिःwith palms joined (in obeisance)
कृत-अञ्जलिः:

Suta Goswami (narrating to the sages of Naimisharanya)