Previous Verse
Next Verse

Shloka 12

दक्षयज्ञध्वंसः—वीरभद्रप्रेषणं, देवविष्ण्वोः पराजयः, पुनरनुग्रहः

उवाच भद्रो भगवान् दक्षं चामिततेजसम् संपर्कादेव दक्षाद्य मुनीन्देवान् पिनाकिना

uvāca bhadro bhagavān dakṣaṃ cāmitatejasam saṃparkādeva dakṣādya munīndevān pinākinā

তেতিয়া ভগৱান ভদ্ৰে অমিত তেজস্বী দক্ষক ক’লে; আৰু পিনাকী শিৱৰ সান্নিধ্য-মাত্ৰতেই দক্ষ আদি মুনি আৰু দেৱসকল শুদ্ধ হৈ উন্নীত হ’ল।

उवाचspoke
उवाच:
भद्रःauspicious, benevolent
भद्रः:
भगवान्the Blessed Lord
भगवान्:
दक्षम्to Dakṣa
दक्षम्:
and
:
अमित-तेजसम्of immeasurable radiance
अमित-तेजसम्:
संपर्कात्from contact/association
संपर्कात्:
एवindeed, merely
एव:
दक्ष-आद्यbeginning with Dakṣa
दक्ष-आद्य:
मुनीन्sages
मुनीन्:
देवान्gods
देवान्:
पिनाकिनाwith Pinākin (Śiva)
पिनाकिना:

Suta Goswami (narrating the scene; the Lord/Pinakin is the one who speaks within the narrative)