Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Vishnu Khanda, Shloka 15

सुबाहवे नमस्तुभ्यं चारुजंघाय ते नमः । सुवासाय सुदिव्याय सुविद्याय गदाभृते

subāhave namastubhyaṃ cārujaṃghāya te namaḥ | suvāsāya sudivyāya suvidyāya gadābhṛte

السلام والسجود لكَ يا صاحب الذراعين القويتين؛ ولكَ يا جميل الساقين. السلام لكَ يا من له مقامٌ سامٍ وألوهيةٌ متلألئة؛ يا عين الحكمة الحقّة؛ يا حامل الصولجان (الغَدَا).

सुबाहवेto the one with strong/fair arms
सुबाहवे:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootसु + बाहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; चतुर्थी एकवचन
नमःsalutation
नमः:
Karma/Offering (कर्म)
TypeNoun
Rootनमस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया एकवचन
तुभ्यम्to you
तुभ्यम्:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; चतुर्थी एकवचन
चारुजंघायto the one with lovely shanks
चारुजंघाय:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootचारु + जङ्घा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (जङ्घा); चतुर्थी एकवचन (बहुव्रीह्यर्थे)
तेto you
ते:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; चतुर्थी/षष्ठी एकवचन; अत्र चतुर्थी (सम्प्रदान) ‘ते नमः’
नमःsalutation
नमः:
Karma/Offering (कर्म)
TypeNoun
Rootनमस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया एकवचन
सुवासायto the well-dwelling / well-robed one
सुवासाय:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootसु + वास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; चतुर्थी एकवचन; ‘वास’ = निवास/वसन (अर्थे स्तुतिपदम्)
सुदिव्यायto the supremely divine one
सुदिव्याय:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeAdjective
Rootसु + दिव्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; चतुर्थी एकवचन
सुविद्यायto the one of excellent knowledge
सुविद्याय:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootसु + विद्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; चतुर्थी एकवचन (बहुव्रीह्यर्थे—‘श्रेष्ठविद्यः’)
गदाभृतेto the mace-bearer
गदाभृते:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootगदा + भृत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; चतुर्थी एकवचन; ‘भृत्’ = धारणकर्ता

Dharma

Tirtha: Ayodhyā

Type: kshetra

Scene: A devotee offers repeated namaskāras to Viṣṇu, focusing on his mighty arms, beautiful legs, radiant form, and the gadā in his hand; the setting evokes Ayodhyā’s sanctity.

V
Viṣṇu (Gadābhṛt)
D
Dharma

FAQs

The Lord is both the beautiful divine form and the inner principle of wisdom; devotion embraces both.

Ayodhyā is the contextual sacred geography; the verse itself is a hymn to Viṣṇu.

None explicit; it supports stotra-recitation and dhyāna on Viṣṇu as gadābhṛt.