Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 2

स्नात्वा तत्रैव विधिवच्छृंगेशं पूजयेन्नरः । मुक्तः स्यात्पातकैः सर्वैरृष्यशृंगो यथा पुरा

snātvā tatraiva vidhivacchṛṃgeśaṃ pūjayennaraḥ | muktaḥ syātpātakaiḥ sarvairṛṣyaśṛṃgo yathā purā

فإذا اغتسل هناك بعينه، فليقم المرءُ بعبادةِ شْرِنْگيشَ وفقَ الشعيرة الواجبة. فيتحرّر من جميع الآثام—كما تحرّر رِشْيَشْرِنْگَ في القديم.

स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Kriya-visheṣaṇa (Adverbial modifier)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (absolutive), पूर्वकाल
तत्रthere
तत्र:
Adhikaraṇa (Locative)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formस्थानवाचक अव्यय
एवindeed/just
एव:
Nipata (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय (emphatic particle)
विधिवत्properly, as prescribed
विधिवत्:
Kriya-visheṣaṇa (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootविधिवत् (अव्यय)
Formअव्यय (manner adverb) = 'according to rule'
शृंगेशम्Śṛṅgeśa
शृंगेशम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootशृंगेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन; समास: शृङ्गस्य ईशः (षष्ठी-तत्पुरुष)
पूजयेत्should worship
पूजयेत्:
Kriya (Instruction)
TypeVerb
Rootपूज् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
नरःa man
नरः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन
मुक्तःfreed
मुक्तः:
Kartṛ-samānādhikaraṇa (Subject complement)
TypeAdjective
Rootमुक्त (प्रातिपदिक; मुच्-धातुज कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण नरः प्रति
स्यात्would be/should become
स्यात्:
Kriya (Predicate)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
पातकैःfrom sins
पातकैः:
Apadana/Hetu (Cause/source; 'from sins')
TypeNoun
Rootपातक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), बहुवचन
सर्वैःall
सर्वैः:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; विशेषण पातकैः प्रति
ऋष्यशृंगःṚṣyaśṛṅga
ऋष्यशृंगः:
Upamana (Standard of comparison)
TypeNoun
Rootऋष्यशृंग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/उपमान), एकवचन; समास: ऋष्यस्य शृङ्गः (षष्ठी-तत्पुरुष), नाम
यथाas/like
यथा:
Upamana-dyotaka (Comparator)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय (comparative particle)
पुराformerly
पुरा:
Kriya-visheṣaṇa (Temporal adverb)
TypeIndeclinable
Rootपुरा (अव्यय)
Formअव्यय (कालवाचक)

Īśvara (Śiva)

Tirtha: Śṛṅgeśvara

Type: temple

Listener: Mahādevī (Pārvatī)

Scene: Pilgrim at a sacred water-spot near Śṛṅgeśvara performs snāna, then approaches the liṅga with bilva leaves; a side vignette shows Ṛṣyaśṛṅga as a serene rishi, symbolizing purification.

Ś
Śṛṅgeśa (Śiva)
Ṛṣyaśṛṅga
P
Prabhāsa Kṣetra

FAQs

Purification is linked to disciplined ritual—bathing and worship performed ‘vidhivat’ (properly) at a sanctified place.

Śṛṅgeśvara/Śṛṅgeśa in Prabhāsa Kṣetra.

Snāna (bathing) at the site and vidhivat pūjā (proper worship) of Śṛṅgeśa.