Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 2

तस्य दर्शनमात्रेण प्रीताः स्युः सर्वदेवताः । सप्तम्यां रविवारेण धूप गंधानुलेपनैः । पूजयेद्यो विधानेन मुच्यते सर्वकिल्बिषैः

tasya darśanamātreṇa prītāḥ syuḥ sarvadevatāḥ | saptamyāṃ ravivāreṇa dhūpa gaṃdhānulepanaiḥ | pūjayedyo vidhānena mucyate sarvakilbiṣaiḥ

بمجرد رؤيته تفرح جميع الآلهة وتَرضى. ومن يعبده على وفق الشعائر في يوم السَّبْتَمي (اليوم القمري السابع) إذا وافق يوم الأحد، بالبخور والطيب والدهن المعطّر، يتحرّر من جميع الآثام.

तस्यof him/its
तस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन; Masculine/Neuter Genitive Singular
दर्शन-मात्रेणby mere seeing
दर्शन-मात्रेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootदर्शन (प्रातिपदिक) + मात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; Instrumental Singular; समासः—तत्पुरुष (मात्रं दर्शनस्य)
प्रीताःpleased
प्रीताः:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्री (धातु) → प्रीत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; Past participle used adjectivally
स्युःwould be / may become
स्युः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd), बहुवचन; Parasmaipada
सर्व-देवताःall the deities
सर्व-देवताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + देवता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; Nominative Plural; समासः—कर्मधारय (सर्वाः देवताः)
सप्तम्याम्on the seventh (tithi)
सप्तम्याम्:
Adhikarana (Time locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसप्तमी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; Locative Singular (tithi: seventh lunar day)
रवि-वारेणon Sunday
रवि-वारेण:
Adhikarana (Time specification/अधिकरण)
TypeNoun
Rootरवि (प्रातिपदिक) + वार (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; Instrumental Singular; समासः—तत्पुरुष (रवेः वारः)
धूपincense
धूप:
Karana (Means/item used/करण)
TypeNoun
Rootधूप (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; (context: with other instruments; used as item)
गन्ध-अनुलेपनैःwith perfumes and unguents
गन्ध-अनुलेपनैः:
Karana (Instrument/means/करण)
TypeNoun
Rootगन्ध (प्रातिपदिक) + अनुलेपन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन; Instrumental Plural; समासः—द्वन्द्व (गन्धाश्च अनुलेपनानि च)
पूजयेत्should worship
पूजयेत्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootपूज् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; Parasmaipada
यःwho
यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; Relative pronoun
विधानेनaccording to the prescribed rite
विधानेन:
Karana (Manner/means/करण)
TypeNoun
Rootविधान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; Instrumental Singular
मुच्यतेis freed
मुच्यते:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि प्रयोग (passive sense)
सर्व-किल्बिषैःfrom all sins
सर्व-किल्बिषैः:
Apadana (Separation/from which freed/अपादान)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + किल्बिष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन; Instrumental Plural; समासः—कर्मधारय (सर्वाणि किल्बिषाणि)

Īśvara (Śiva)

Tirtha: Karkoṭakārka

Type: kshetra

Listener: Devī

Scene: At dawn, devotees approach a radiant Sūrya icon; incense smoke curls upward, fragrant paste is applied, and the atmosphere feels universally auspicious—‘all gods pleased’ suggested by faint celestial figures in the halo.

S
Sarvadevatāḥ
R
Ravi (Sūrya)
S
Saptamī

FAQs

Darśana and properly performed worship align the devotee with divine order, bringing both divine favor and purification.

Karkoṭakārka (the Sūrya presence/shrine) in Prabhāsa Kṣetra.

Worship on Saptamī that coincides with Sunday, offering dhūpa (incense), gandha (fragrance), and anulepana (unguents), performed vidhānena (per proper rite).