Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 4

कालांतरे महादेवि अहं तत्र समागतः । तेषां जिज्ञासया देवि ततस्ते रोषिता भवन् । शप्तस्ततोऽहं देवेशि चक्रुर्मे लिंगपातनम्

kālāṃtare mahādevi ahaṃ tatra samāgataḥ | teṣāṃ jijñāsayā devi tataste roṣitā bhavan | śaptastato'haṃ deveśi cakrurme liṃgapātanam

وبعد حينٍ من الزمان، يا مها ديفي، جئتُ إلى هناك. يا إلهة، ومن رغبتهم في امتحاني ومعرفتي استشاطوا غضبًا؛ ثم، يا سيّدة الآلهة، لُعِنتُ، وجعلوا لِنگاي يُلقى إلى أسفل.

कालान्तरेat another time / in the course of time
कालान्तरे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकालान्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन; समासः—कालस्य अन्तरम् इति षष्ठी-तत्पुरुषः
महादेविO great goddess
महादेवि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहादेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-प्रथमा (Vocative), एकवचन; समासः—महती च सा देवी च (कर्मधारय)
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-अव्यय (locative adverb)
समागतःarrived / came
समागतः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + आ + गम् (धातु) → समागत (कृदन्त)
Formभूतकालिक-कृदन्त (क्त/PPP), पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तरि प्रयोगे ‘आगतः’ = ‘came/arrived’
तेषाम्of them
तेषाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), बहुवचन
जिज्ञासयाby (their) inquiry / out of curiosity
जिज्ञासया:
Karana (Instrument/Cause/करण)
TypeNoun
Rootजिज्ञासा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन
देविO goddess
देवि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-प्रथमा (Vocative), एकवचन
ततःthen / thereafter
ततः:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रम/हेतुवाचक (then/from that)
तेyour
ते:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन; ‘ते’ = ‘तव’
रोषिताःangered
रोषिताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootरुष् (धातु) → रोषित (कृदन्त)
Formभूतकालिक-कृदन्त (क्त/PPP), पुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम् (they became angered)
भवन्they became
भवन्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
शप्तःcursed
शप्तः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootशप् (धातु) → शप्त (कृदन्त)
Formभूतकालिक-कृदन्त (क्त/PPP), पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘अहम्’ इत्यस्य विशेषणम्
ततःthen
ततः:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रमवाचक (thereupon)
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा, एकवचन
देवेशिO mistress of the gods
देवेशि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदेवेशी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-प्रथमा, एकवचन; समासः—देवानाम् ईशीति षष्ठी-तत्पुरुषः
चक्रुःthey did / they made
चक्रुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
मेmy
मे:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन; ‘मम’
लिङ्गपातनम्the causing of (my) liṅga to fall / liṅga-fall
लिङ्गपातनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootलिङ्ग + पातन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन; समासः—लिङ्गस्य पातनम् इति षष्ठी-तत्पुरुषः

Īśvara (Śiva)

Tirtha: Mūlacaṇḍīśa (etiology via curse)

Type: kshetra

Listener: Devī (Pārvatī)

Scene: Śiva arrives at the sages’ forest hermitage; the sages, intent on testing him, flare into anger; a curse is pronounced; the liṅga is cast down—an intense moral drama in a sacred grove.

Ī
Īśvara (Śiva)
M
Mahādevī (Pārvatī)
Ṛṣis
L
Liṅga

FAQs

Spiritual pride and suspicion can lead to adharma (cursing, hostility), while the divine still turns such episodes into sacred instruction through tīrtha-history.

The Devadāruvana-linked locus within Prabhāsa Kṣetra where the liṅga-pātana episode is remembered as part of Mūlacaṇḍīśa’s origin.

None; the verse narrates the cause-and-effect leading to liṅga-pātana.