ईश्वर उवाच । तत्रैव संस्थितं पश्येत्सर्वपातकनाशनम् । घण्टेश्वरमिति ख्यातं देवदानववन्दितम् । पूजितं ह्यृषिभिः सिद्धैर्वांछितार्थफलप्रदम्
īśvara uvāca | tatraiva saṃsthitaṃ paśyetsarvapātakanāśanam | ghaṇṭeśvaramiti khyātaṃ devadānavavanditam | pūjitaṃ hyṛṣibhiḥ siddhairvāṃchitārthaphalapradam
قال الإيشڤرا: «وهناك بعينه ينبغي أن يُشاهَد المقيمُ في ذلك الموضع، مُبيدُ جميع الآثام—المعروف باسم غَهنṭيشڤرا (Ghaṇṭeśvara)، الذي يعبده الآلهةُ والدانَفَة. وقد عبده الرِّشيّون والسِّدّهات، وهو واهبُ ثمرات المقاصد المنشودة».
Īśvara (Śiva)
Tirtha: Ghaṇṭeśvara
Type: kshetra
Listener: Mahādevī (Pārvatī)
Scene: A Śiva shrine named Ghaṇṭeśvara: a prominent temple bell (ghaṇṭā) hangs at the entrance; devas and dānavas stand in reverence; ṛṣis and siddhas perform pūjā around a liṅga, with offerings and incense.
A tīrtha-deity’s darśana and pūjā are portrayed as both purifying (sin-destroying) and goal-fulfilling when approached with devotion.
Ghaṇṭeśvara in the Prabhāsakṣetra sacred circuit.
Darśana (beholding) and pūjā (worship) of Ghaṇṭeśvara.