Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 5

प्रीत्या सांब स्य तत्रार्को जनस्यानुग्रहाय च । तत्र द्वादशभागेन मित्रो मैत्रेण चक्षुषा

prītyā sāṃba sya tatrārko janasyānugrahāya ca | tatra dvādaśabhāgena mitro maitreṇa cakṣuṣā

محبةً لِسَامْبَا، ولإسباغ النعمة على الناس جميعًا، يقيم أَرْكَةُ، إلهُ الشمس، في ذلك الموضع. وهناك يشرق بصفة «مِتْرَا»، وهو الجزء الثاني عشر من الشمس، ناظرًا إلى العالم بعينٍ ودودة رحيمة.

प्रीत्याout of affection
प्रीत्या:
Karana/Hetu (Instrument/Cause)
TypeNoun
Rootप्रीति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण/हेतु), एकवचन
सांबस्यof Sāmba
सांबस्य:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootसांब (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक क्रियाविशेषण
अर्कःArka (the Sun)
अर्कः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअर्क (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
जनस्यof the people
जनस्य:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootजन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
अनुग्रहायfor favor/grace
अनुग्रहाय:
Sampradana (Recipient/Purpose/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअनुग्रह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति (सम्प्रदान), एकवचन
and
:
Connector (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक क्रियाविशेषण
द्वादशभागेनby a twelfth part/portion
द्वादशभागेन:
Karana (Instrument/Means/करण)
TypeNoun
Rootद्वादशभाग (प्रातिपदिक) [द्वादश + भाग]
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन; द्विगु-समास: द्वादश भागाः यस्य/द्वादशभागः
मित्रःMitra (a solar aspect/deity)
मित्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमित्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
मैत्रेणMitra-related
मैत्रेण:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमैत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; ‘मैत्र’ = मित्रसम्बन्धि (as an epithet of eye/vision)
चक्षुषाwith (his) eye/vision
चक्षुषा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootचक्षुस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन

Īśvara (Śiva)

Tirtha: Sāṃbapura (Mitra-Āditya sthāna)

Type: kshetra

Listener: Devī

Scene: Sūrya as Mitra—gentle yet radiant—casting a benevolent gaze over townspeople and pilgrims in Sāṃbapura; the light is protective rather than scorching, suggesting compassion and social concord.

S
Sāmba
A
Arka
S
Sūrya
M
Mitra
P
Prabhāsakṣetra

FAQs

Divine presence in a tīrtha is sustained by compassion—Sūrya remains for loka-anugraha (the world’s welfare) and blesses devotees through a gentle, friendly aspect.

Prabhāsakṣetra (Prabhāsa), presented as a place where Sūrya manifests for the benefit of beings.

No explicit rite is prescribed here; the verse supports the value of Sūrya-darśana and devotional worship at Prabhāsa.