Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 31

मन्वंतराणि तावंति रौरवे वसतिर्भवेत् । अरिष्टकाष्ठैर्दैत्येंद्र कार्य्यं यः कुरुते क्वचित् । न पूजामर्घदानं च तस्य गृह्णाति भास्करः

manvaṃtarāṇi tāvaṃti raurave vasatirbhavet | ariṣṭakāṣṭhairdaityeṃdra kāryyaṃ yaḥ kurute kvacit | na pūjāmarghadānaṃ ca tasya gṛhṇāti bhāskaraḥ

وبقدر تلك المَنونتَرات (manvantara) تكون إقامته في جحيم «راورَفا» (Raurava). يا سيّد الدايتيَات (Daitya)، من يصنع عملاً ما بخشب «أريشْطَه» (ariṣṭa) فإن بهاسكَرا (Bhāskara، الشمس) لا يقبل عبادته ولا حتى تقدمة الأَرغْيَه (arghya).

मन्वंतराणिmanvantaras (cosmic periods)
मन्वंतराणि:
Kala-adhikarana (Temporal extent/काल)
TypeNoun
Rootमन्वन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), बहुवचन
तावन्तिso many
तावन्ति:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतावत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), बहुवचन; परिमाणवाचक
रौरवेin Raurava (hell)
रौरवे:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootरौरव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन (नरकविशेषः)
वसतिःdwelling/residence
वसतिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवसति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
भवेत्would be
भवेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
अरिष्टकाष्ठैःwith arishta-wood
अरिष्टकाष्ठैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअरिष्ट-काष्ठ (प्रातिपदिक; समास)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3), बहुवचन; तत्पुरुषः (अरिष्टस्य काष्ठम्)
दैत्येन्द्रO lord of Daityas
दैत्येन्द्र:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदैत्य-इन्द्र (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8), एकवचन; तत्पुरुषः (दैत्यानाम् इन्द्रः)
कार्य्यम्a task/work
कार्य्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकार्य (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन; ‘कृ’ धातोः यत्-प्रत्ययान्त (to be done)
यःwho
यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
कुरुतेdoes
कुरुते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलट् (present), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
क्वचित्ever/anywhere/at some time
क्वचित्:
Desha-kala-adhikarana (Indefinite circumstance/देश-काल)
TypeIndeclinable
Rootक्वचित् (अव्यय)
Formअव्यय (adverb of indefiniteness)
not
:
Sambandha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात
पूजाम्worship
पूजाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपूजा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन
अर्घदानम्offering of arghya
अर्घदानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअर्घ-दान (प्रातिपदिक; समास)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन; तत्पुरुषः (अर्घस्य दानम्)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपात
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6), एकवचन
गृह्णातिaccepts
गृह्णाति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु)
Formलट् (present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
भास्करःBhāskara (Sun)
भास्करः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभास्कर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन

Skanda (deduced; verse contains an address 'daityendra' indicating a dialogue frame not fully shown)

Tirtha: Dvārakā/Prabhāsa-kṣetra (Sūrya-upāsanā context)

Type: kshetra

Scene: A devotee offers arghya to the radiant Sun, but dark, thorny ariṣṭa-wood implements lie nearby; Bhāskara turns away, while a vision of Raurava naraka looms in the background as warning.

R
Raurava (hell)
M
Manvantara
A
Ariṣṭa wood
D
Daityendra (king of Daityas)
B
Bhāskara (Sūrya)

FAQs

Ritual purity and right means matter: using forbidden materials can invalidate worship and lead to severe karmic consequences.

No particular tīrtha is named; the focus is on prohibited conduct and its cosmic consequences.

Do not use ariṣṭa-wood for ritual or other ‘kārya’; otherwise even Sūrya (Bhāskara) is said to reject one’s pūjā and arghya.